Vedci vytvorili počítačový program s IQ 150

|

Za­tiaľ čo do­te­raz ma­li po­dob­né al­go­rit­my schop­nosť zís­kať v tes­toch in­te­li­gen­cie vý­sled­ky oko­lo 100 bo­dov, prog­ram po­chá­dza­jú­ci zo švéd­skej uni­ver­zi­ty sa na vec po­ze­rá z iné­ho uh­la a je­ho do­siah­nu­té IQ je ove­ľa vy­ššie.

Až 96 % ľu­dí spa­dá do ka­te­gó­rie v roz­sa­hu 70 - 130 bo­dov IQ. Ak ma­jú mať vý­sled­ky IQ tes­tov čo naj­lep­šiu pres­nosť, mu­sia byť kon­ci­po­va­né spô­so­bom, aby v nich čo naj­men­šiu ro­lu hral kul­túr­ny, lin­gvis­tic­ký či aký­koľ­vek iný ne­žia­du­ci fak­tor. Pre­to kva­lit­né tes­ty ob­sa­hu­jú úlo­hy za­lo­že­né na ob­ráz­koch a čís­lach. Rie­še­nia úloh nie sú strik­tne oh­ra­ni­če­né ča­som, keď­že do úva­hy sa be­rie pred­pok­lad, že niek­to­rí ľu­dia ne­bu­dú schop­ní správ­ne od­po­ve­dať na ur­či­té otáz­ky ne­zá­vis­le od dĺžky ana­lý­zy úlo­hy.

Claes Stran­ne­gard, vý­skum­ník z Got­hen­bur­gskej uni­ver­zi­ty, navr­hol so svo­jím tí­mom prog­ram, kto­rý pri rie­še­ní IQ tes­tu vy­uží­va poz­nat­ky ľud­skej psy­cho­ló­gie, ako aj al­go­rit­my po­rov­ná­va­jú­ce rôz­ne vzo­ry.

Stran­ne­gard uvá­dza prík­lad: „1, 2, ..., čo ide ďa­lej? Väč­ši­na ľu­dí by po­ve­da­la 3, ale mô­že ísť aj o opa­ku­jú­cu sa sek­ven­ciu 1, 2, 1 ale­bo zdvoj­ná­so­bo­va­nie - sek­ven­ciu 1, 2, 4. Ani jed­na z tých­to al­ter­na­tív nie je ma­te­ma­tic­ky správ­nej­šia ako niek­to­rá dru­há. Ide o to, že ľu­dia sú naj­viac nau­če­ní na vzor 1-2-3."

Po­dob­né vzo­ry, kto­ré po­chá­dza­jú zo spô­so­bu uva­žo­va­nia člo­ve­ka, sa vý­skum­ní­ci po­kú­si­li za­pra­co­vať do prog­ra­mu. Vý­sled­kom je schop­nosť prog­ra­mu po­ze­rať sa na mož­né rie­še­nia úloh tak, ako by to ro­bil člo­vek. Za­tiaľ čo v prí­pa­de úloh s čís­la­mi prog­ram do­sa­hu­je vý­šku in­te­li­gen­čné­ho kvo­cien­tu až 150, pri rie­še­ní ob­ráz­ko­vých úloh sa dos­ta­ne len na hra­ni­cu prie­mer­nos­ti. Dô­vo­dom je to, že prog­ram ne­má na vý­ber z mož­nos­tí, a te­da ide o zlo­ži­tej­šiu úlo­hu, ako je prá­ca s čís­la­mi.

Pod­ľa Stran­ne­gar­da je ni­mi vy­vi­nu­tá me­tó­da schop­ná iden­ti­fi­ko­vať vzo­ry v akých­koľ­vek dá­tach, v kto­rých je ob­siah­nu­tý psy­cho­lo­gic­ký fak­tor. Ako prík­lad uvá­dza fi­nan­čné dá­ta, ale vy­lu­ču­je nap­rík­lad me­teo­ro­lo­gic­ké úda­je, kto­ré nie sú poz­na­če­né vply­vom člo­ve­ka.