Vyhynie mužský rod? Vraj nie
24.2.2012 21:34:22 | QBBC News | Počet zobrazení: 1632x
Vedecké výskumy naznačovali, že mužský chromozóm Y sa znehodnocuje tak rýchlo, že by sa mohol v najbližších piatich miliónoch rokov úplne vytratiť. Našťastie to nie je pravda.
Americkí vedci zistili, že chromozóm Y je úplne stabilizovaný.
Chromozóm Y je kľúčový pre vznik semenníkov a vylučovanie mužských hormónov.
Jennifer Gravesová z Austrálskej národnej univerzity predpokladala na základe miery vytrácania sa génov, že chromozóm sa stratí za päť miliónov rokov. Genetik Brian Sykes dokonca predpovedal vyhynutie mužov do 100 000 rokov. Jeho odhad sa zakladal na porovnaní medzi chromozómami X a Y. Hoci boli kedysi identické, obsahuje chromozóm Y 78 génov a chromozóm X 800 génov.
Jennifer Hughesová a jej kolegovia z Cambridge skúmali, či nie sú obavy prehnané. Už v roku 2005 porovnali chromozóm Y človeka a šimpanza, ktorý sa od človeka vo fáze vývoja oddelil pred 6 miliónmi rokov. Teraz ho porovnali s chromozómom makaka, ktorého rod sa oddelil od človeka pred 25 miliónmi rokov.
Porovnaním výskumov vedci zistili, že genetické oslabenie chromozómu bolo v nedávnej dobe minimálne a za posledných šesť miliónov rokov chromozóm nestratil ani gén, za posledných 25 miliónov rokov stratil jediný.
„Chromozóm Y sa nestratí a strata génov sa pravdepodobne zastavila,“ povedal Hughesová. „Nedokážeme vylúčiť, že sa to ešte niekedy stane, nateraz ale všetky gény v chromozóme ostanú. Celkom presne nevieme ako, ale jednotlivé gény v chromozóme chráni prirodzený výber.“
Väčšina ľudských buniek obsahuje 23 sád chromozómov, medzi ktorými je pár pohlavných chromozómov. U žien sa skladá z dvoch chromozómov X, u mužov sú to chromozómy X a Y. K zníženiu počtu génov v chromozóme Y došlo v dôsledku malého prenosu genetického materiálu medzi chromozómami X a Y počas rozmnožovania. Preto sú mutácie a chyby prenášané generáciami mužov. Ženské chromozómy X sa pri reprodukcii vo dvojici ovplyvňujú.
Hoci teda došlo v chromozóme Y k prudkému, priam exponenciálnemu, úbytku génov, sada sa týmto procesom „vyčistila“ a v určitom momente sa zastavila na optimálnom počte, ktorý je nemenný.