Pod zemou je miesto pre oxid uhličitý
21.3.2012 16:15:31 | QMIT | Počet zobrazení: 1661x
Nový výskum vedcov z MIT ukázal, že v hlbokých soľných akviferoch v USA je dostatok priestoru na uchovanie amerických storočných emisií oxidu uhličitého z uhoľných elektrární. Hoci tu sú otázky o efektivite systému na zachytenie a uchovanie týchto plynov, nový výskum rieši zásadný problém, ktorý ich zatieni.
Vedci vedení Rubenom Juanesom publikovali svoju práce v najnovšom vydaní časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences.
Uhoľné elektrárne spôsobujú 40 % uhlíkových emisií, preto klimatické zmeny nevyriešime bez riešenia problému uhoľných elektrární. Podľa Juanesa existuje niekoľko riešení, pri nijakom z nich ale nevymizne uhlie, pretože je to veľmi lacný a dostupný zdroj energie.
Snahy o obmedzenie skleníkových plynov sa zameriavajú na praktické, ekonomické a ekologické zdroje energie, napríklad solárnu či veternú energiu. Mnohí analytici si ale myslia, že pri súčasnom množstve emisií nie sú tieto technológie schopné úplne vyriešiť problém. Ako sľubné riešenie sa ukazuje zachytávanie, stlačenie a uloženie nepotrebných emisií.
Jedným z najvhodnejších miest na uloženie plynu sú hlboké soľné akvifery, ktoré sú hlboko pod povrchom aj používanými zdrojmi pitnej vody. Odhady ich kapacít v USA ale hovorili o možnosti uskladniť len niekoľkoročné množstvo emisií. Iné zasa predurčovali priestor pre tisícročné emisie. Dôvodom nezhody odhadov sú podľa vedcov dva. Hlboké soľné akvifery nemajú žiadnu komerčnú hodnotu, preto ich rozlohu odborníci skúmali len málo a modelovať šírenie stlačeného oxidu uhličitého v týchto priestoroch je tiež veľmi náročné. Väčšina analýz jednoducho odhadla celkový objem akviferov bez toho, aby brala do úvahy dynamiku šírenia plynov.
Vedci z MIT modelovali prenikanie oxidu uhličitého cez skaly a zisťovali informáciu nielen o kapacite akviferov ale aj o udržateľnom tempe ich plnenia. Kľúčom bolo zovšeobecniť príliš podrobné rovnice o prúdení tekutín.
Hoci sa vedci vo svojej analýze zamerali len na USA, tvrdia, že v iných krajinách sú podobné možnosti. Vo svojom výskume sa nezamerali na cenu takéhoto riešenia, odhadujú ale, že by mohlo zvýšiť cenu uhoľnej energie o 15 až 30 % a nebolo by efektívne kým by neplatila daň alebo limit na emisie.
Podľa Juanesa nie je systém zachytenia a uskladnenia emisií spasením celej planéty, môže byť ale kľúčový pri boji proti jej znečisteniu.