Musí byť nová forma života tak odlišná?

10.5.2012 00:24:27 | Q
Science Daily | Počet zobrazení: 1594x

Myšlienka, že objavíme novú formu života, nezaujíma len astronómov a astrobiológov, ale aj širokú verejnosť. Fakt, že sme jediným príkladom úspešnej formy života vo vesmíre sa zdá byť z pohľadu štatistiky a nových objavov obývateľných planét či podmienok, v ktorých dokáže život existovať málo pravdepodobným.

 

Gerald Joyce z inštitútu The Scripps Research Institute uvažoval vo svojom príspevku v najnovšom čísle časopisu PLoS Biology o tom, čo tvorí život a aké sú základné požiadavky na jeho existenciu. Vo svojej práci tvrdí, že život sa sám rozmnožuje, prenáša dedičnú informáciu na potomstvo a podlieha darwinovskej evolúcii na základe prirodzeného výberu. Túto dedičnú informáciu označuje ako „bity“ (v pre nás známej forme života to sú štyri bázy DNA) a tvrdí, že hoci evolúcia má za následok novú kombináciu týchto bitov, nespôsobí odlišnú formu života. Doteraz teda vlastne nikto v skutočnosti neobjavil novú formu života, ktorá by obsahovala iné bity ako život na zemi.

Ako by teda mohla vzniknúť úplne nová forma života? Joyce si myslí, že organizmus by mohol vzniknúť buď priamo sériou chemických reakcií, alebo úplným prevrátením existujúcej biológie. V prvom prípade by sa život zorganizoval do systému „generujúceho bity“. Tak pravdepodobne vznikol život na Zemi. Len takýto život by sa mohol podľa Joycea nazývať novým, kým život vznikajúci transformáciou by musel k premene prejsť extrémne dlhú cestu.

Z rozdielov medzi chemickým a biologickým pôvodom, teda, či život vznikol z už existujúceho života alebo nezávisle od neho, plynú dezinformácie o pravdepodobnosti vzniku či objavenia novej formy života. Doteraz poznáme len jednu formu života, tú vlastnú, a nedokážeme zmysluplne predpovedať pravdepodobnosť vzniku inej.

„Myslím, že ľudia sú osamelí a túžia po inej forme života vo vesmíre,“ povedal Joyce, „najlepšie po takej, ktoré bude inteligentná a benevolentná. Neznamená to, ale že sa ich želanie splní. Buď nový život objavíme, alebo ho vytvoríme v laboratóriu. Buď ho objaví ‚Kolumbus‘ cestujúci do vzdialeného vesmíru, alebo vedec v laboratóriu.“

originál článku