Bieli trpaslíci mohli zničiť planétu podobnú Zemi

14.5.2012 21:20:45 | Q
Sciemce Daily | Počet zobrazení: 1802x

Astrofyzici z University of Warwick lokalizovali 4 bielych trpaslíkov obklopených prachom rozdrvených planét, ktoré boli v zložení veľmi podobné Zemi.

 

S použitím Hubblovho vesmírneho teleskopu v najrozsiahlejšom pozorovaní atmosfér bielych trpaslíkov aké sa kedy uskutočnilo, vedci objavili, že najčastejšie sa vyskytujúcimi prvkami v prachu okolo týchto hviezd boli kyslík, horčík, železo a kremík - 4 prvky, ktoré tvoria asi 93% Zeme.

Avšak ešte pozoruhodnejším pozorovaním bolo, že tento materiál obsahoval extrémne malé množstvo uhlíka, ktoré bolo takmer identické ako na Zemi a ostatných skalnatých planétach obiehajúcich najbližšie k nášmu Slnku. Toto je prvýkrát, čo bol tak nízky obsah uhlíku nameraný v atmosférach bielych trpaslíkov zanesených troskami. Toto je nielen dôkaz, že tieto hviezdy kedysi mali aspoň jednu kamennú planétu, ktorú následne zničili, ale takisto to pomáha určiť poslednú fázu smrti týchto planét.

Atmosféra bieleho trpaslíka je zložená z vodíka a/alebo hélia, čiže každý ťažký prvok, ktorý sa dostane do ich atmosféry je vťahovaný dole, do ich jadra, kde ho už nemožno po niekoľkých dňoch vďaka extrémne silnej gravitácii takejto hviezdy pozorovať. Kvôli tomu musia astronómovia pozorovať túto poslednú fázu smrti planéty, keď materiál prší dole hviezdou rýchlosťou tisíc ton za sekundu.

Aj pozorovania bieleho trpaslíka PG0843+516 môžu napovedať, ako hviezda zničila planétu obiehajúcu okolo nej. Táto hviezda sa odlišuje od ostatných prebytkom železa, niklu a síry v jej atmosfére. Železo a nikel sa nachádzajú v jadrách planét podobných Zemi, keď vďaka gravitácii klesajú hlbšie počas formovania planéty. Síra sa tam dostane tiež vďaka jej tendencii chemicky sa spájať so železom. Preto si vedci myslia, že táto hviezda je práve v procese hltania materiálu z jadra zničenej skalnatej planéty.

Profesor Boris Gänsicke z oddelenia fyziky na University of Warwick, ktorý túto štúdiu viedol, povedal, že tento deštruktívny proces, ktorý viedol k vzniku diskov prachu okolo vzdialených bielych trpaslíkov, čaká zrejme raz aj našu slnečnú sústavu. Hovorí, že keď hviezdy podobné nášmu Slnku, prídu na koniec svojho života, stanú sa červenými obrami.. Keď sa to stane v našej slnečnej sústave o niekoľko miliárd rokov, Slnko „zhltne“ Merkúr a Venušu. Či to postihne aj Zem sa nevie, no aj keby nie, jej povrch sa spečie. Počas transformácie Slnka na bieleho trpaslíka stratí naša hviezda veľa zo svojej hmotnosti a všetky planéty, ktoré prežijú, sa od neho vzdialia. Toto destabilizuje ich obežné dráhy a to môže viesť k takým kolíziám, aké vládli počas nestabilných časov pri formovaní našej slnečnej sústavy. Toto môže rozdrviť celé planéty, čo vytvorí veľké množstvo asteroidov, z ktorých niektoré budú mať zloženie podobné zemskému jadru. Jupiter bez problémov prežije túto vzdialenú evolúciu našej slnečnej sústavy a bude trúsiť asteroidy smerom k bielemu trpaslíkovi, ktorým sa naše Slnko stane.

Je vraj dokonale možné, že v PG0843+516 vidíme akréciu takýchto fragmentov tvorených z materiálu z jadra Zemi podobnej planéty. Tím z University of Warwick prezrel viac ako 80 bielych trpaslíkov v rozsahu niekoľkých stoviek svetelných rokov od nás s použitím spektrografu Cosmic Origin Spectrograph na palube Hubblovho vesmírneho teleskopu.

originál článku