Ľudia si neboli rovní už v dobe kamennej
30.5.2012 21:54:17 | QScience Daily | Počet zobrazení: 1576x
Dedičná nerovnosť medzi ľuďmi má počiatok pred 7000 rokmi, na začiatku neolitu. Vedci z britských univerzít objavili dôkazy, že farmári pochovaní s nástrojmi mali prístup k lepšej pôde ako tí, ktorí boli pochovaní bez nástrojov.
Alex Bentley a jeho vedecký tím skúmali 300 ľudských kostier z nálezísk v strednej Európe. Objavili doteraz prvý dôkaz o nerovnosti ľudí v dobe kamennej.
Analýzou izotopov stroncia, ktoré prezrádzajú miesto pôvodu, vedci zistili, že ľudia pochovaní s kamennými sekerami pochádzali z iných miest a mali menej stôp izotopov. TO naznačuje, že ľudia pochovaní s nástrojmi mali prístup k lepším pozemkom.
Profesor Bentley povedal: „Ľudia pochovaní s nástrojmi mali zrejme prístup k oblastiam so sprašou, úrodnou pôdou, ktorú prví farmári uprednostňovali. Mali tak neustáli prístup k uprednostňovaným oblastiam.“
Analýza izotopov stroncia tiež ukázala, že ženy doby kamennej častejšie pochádzali z iného miesta, ako z miesta svojho pochovania. To je znamenie patrilokality, systému, v ktorom sa žena po svadbe prisťahuje k svojmu mužovi.
Podľa Betleyho zistenia naznačujú, že nerovnosť medzi životnými podmienkami ľudí a dedenie spoločenského postavenia vznikli už na začiatku doby kamennej.
„Zdá sa, že doba kamenná znamenala začiatok dedenia majetku, pôdy a dobytka v Európe, čo malo za následok nerovnosť medzi ľuďmi,“ povedal Bentley. „Potom už nerovnosť neustúpila, len sa prehlbovala v ďalších obdobiach histórie ľudstva.“