ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Prínos vedy pre kvalitu života

12.7.2012 14:02:48 | * q
| Počet zobrazení: 2884x

Skúmanie planét prinieslo v poslednej dobe mnoho zaujímavých výsledkov. Porozprával nám o tom profesor RNDr. Jozef Masarik, DrSc. z Katedry jadrovej fyziky a biofyziky a dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc., je profesorom na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky a dekanom Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1983. Od roku 1983 na nej prednáša. Medzitým aj potom dlhodobo pôsobil na univerzitách a vo výskumných centrách v USA, Nemecku a Švajčiarsku. Vedecky sa venuje simuláciám potrebným pre vyhodnotenie meraní gama žiarenia pri prieskume iných planét. Súčasťou jeho výskumnej práce je tiež vývoj programov pre analýzu a interpretáciu údajov získaných v rámci medzinárodného prieskumu Mesiaca, Marsu, Merkúru, niektorých komét a asteroidov. Podieľa sa pritom na projektoch NASA a Európskej kozmickej agentúry (ESA). Je autorom vyše stovky často citovaných vedeckých prác.

 



Pán profesor, aj vďaka vám už vieme, že na Marse je voda. Ako sa dá dokázať voda tak ďaleko?
Prítomnosť vody na Marse sme dokázali pomocou diaľkového prieskumu jeho povrchu detektorom neutrónov a gama žiarenia umiestneného na družici obiehajúcej okolo Marsu. Neutrónový detektor meral pomer počtu pomalých neutrónov k počtu rýchlych neutrónov. V oblastiach, v ktorých sa nachádza voda, je tento pomer vyšší. Pomer sa zmení, keď sa zrážajú neutróny vznikajúce v jadrových reakciách kozmického žiarenia s ľahkými (vodíkovými) jadrami. Vtedy stratia časť svojej kinetickej energie a spomalia sa. Naopak, keď sa zrazia s ťažkými jadrami, tak sa odrazia bez zmeny kinetickej energie, pričom sa zmení len smer ich pohybu. Spomaľovanie neutrónov by sa dalo porovnať so zrážkou dvoch biliardových gulí, ale zmena smeru pohybu bez zmeny kinetickej energie je rovnaká ako odraz pružnej tenisovej loptičky od tvrdej steny.

Prečo je pre nás dôležité skúmať Mars?
K Marsu sa môžeme pomerne ľahko dostať a poskytuje nám veľa zaujímavých informácií. Zem i Mars si boli v počiatkoch veľmi podobné, neskôr bol ich vývoj rozdielny. Na Zemi je život, na Marse nie, Zem má atmosféru, Mars nie, na Zemi je tekutá povrchová voda a na Marse nie je. Tých rozdielov je viac. Otázkou je, prečo sa vývoj na týchto dvoch planétach tak líšil. Nemôže niečo podobné, ako sa stalo na Marse, nastať aj na Zemi? Pokojnejšia geologická situácia zabezpečuje na Marse pôvodný stav jeho rozsiahlych oblastí, ktoré tak obsahujú informácie o tom, ako vyzeral v čase, keď sa ešte podobal na Zem. Stačí nám pomocou prístrojov prečítať informácie uložené v týchto archívoch. Toto nám umožňuje študovať nielen našu históriu, ale aj možné scenáre vývoja.

Pracovali ste na rôznych vedeckých projektoch na niekoľkých vedeckých pracoviskách v zahraničí. O aké projekty išlo?
Mal som možnosť pracovať v losalamoských Národných laboratóriách v USA na projekte letu na Mars, ktorý sa zameriaval práve na hľadanie vody na Marse. Popri tom som sa venoval aj štúdiu produkcie kozmogénnych nuklidov (jadier prvkov vznikajúcich v jadrových reakciách vyvolaných kozmickým žiarením – ide o izotopy prvkov, ktoré nie sú bežne prítomné vo vesmíre). Nuklidy nám umožňujú študovať kozmické žiarenie. A tiež datovať katastrofické udalosti, ktoré viedli k vzniku meteoritov, študovať erózne procesy na povrchoch planét a iné javy. Štúdiu povrchu Marsu som sa venoval aj počas môjho pobytu v Inštitúte Maxa Plancka v Mainzi v Nemecku. Vo Švajčiarskom federálnom ústave pre životné prostredie a technológie sme hlavne modelovali produkcie kozmogénnych nuklidov v zemskej atmosfére a na zemskom povrchu.

Cieľom týchto štúdií bolo získať informáciu o klíme Zeme v minulosti. Dozvedáme sa, ako na ňu vplývali zmeny v kozmickom žiarení, geomagnetickom poli či iné faktory. Kozmogénne nuklidy sme využívali aj na datovanie rôznych udalostí v histórii Zeme. Napríklad na štúdium erózie povrchu či na to, ako sa premieňali horniny na pôdu. Na Kalifornskej univerzite v Berkeley som sa venoval výskumu Slnka, medziplanetárnej hmoty, kozmického prachu či kozmogénnych nuklidov v pozemských a mimozemských objektoch.

Ktorý projekt vás najviac zaujal?
Najviac ma vždy zaujíma to, na čom práve pracujem. Je vzrušujúce skúmať niečo také vzdialené a záhadné, ako je Mars, ktorý zaujíma nielen vedcov, ale aj spisovateľov či futurológov. Na druhej strane, výskum našej Zeme prináša takisto mnoho zaujímavých a prekvapivých výsledkov. Pomocou neho lepšie chápeme javy, akými je zmena klímy, či erózne procesy, ktoré sú vážnym ekonomickým problémom v mnohých oblastiach. Výskum prináša potešenie nielen z poznania, ale aj pocit užitočnosti a príspevok k riešeniu praktických úloh. Myslím si, že kombinácia získavania základných poznatkov s ich aplikáciami je to, o čo by sa veda mala snažiť. Ak bude spoločnosť jasne vidieť prínos vedy pre riešenie praktických problémov, verím, že bude aj ochotnejšia vedu dôstojnejšie financovať.

Ktorému vášmu súčasnému projektu dávate najväčšiu perspektívu?
Najväčšiu perspektívu dávam skúmaniu procesov výbuchov supernov pomocou kozmogénnych nuklidov a ich záznamov v archívoch, akým je ľad či usadeniny. Tieto archívy uchovávajú pre nás neoceniteľné informácie. Perspektívnym je aj vývoj nových chronometrov, prístrojov, ktorými budeme môcť študovať, ako sa formovala Slnečná sústava.

Na Slovensku pokračujete v práci na projektoch, na ktorých ste pracovali v minulosti v zahraničí alebo ide o nový výskum?
Aj jedno, aj druhé. Keďže som mal možnosť pracovať na špičkových zahraničných pracoviskách na najaktuálnejších problémoch oblasti, v ktorej som aktívny, tak je len prirodzené, že v spolupráci s nimi pokračujem. S kolegami so Švajčiarska sa venujem problematike supernov a štúdiu kozmogénnych nuklidov či už v atmosfére alebo na zemskom povrchu. S kolegami v Berkeley sa venujem hlavne výskumu meteoritov a príprave ďalších kozmických výskumov Marsu. Prerušila sa len moja spolupráca s kolegami v Mainzi, keďže oddelenie kozmochémie, aj napriek tomu, že patrilo k svetovej špičke, z rozhodnutia prezídia Spoločnosti Maxa Plancka zrušili. S kolegami, ktorí tam vtedy robili, však stále spolupracujem. Zapojil som sa aj do výskumu, ktorý je špecifický pre moje terajšie pôsobisko. Ide najmä o štúdium v oblasti environmentálnej rádioaktivity, exotických molekúl v medziplanetárnom prostredí či kozmogénnych nuklidov vo vodnom prostredí.

Ako sa líši vedecká práca u nás a v zahraničí? Ide o peniaze, prístup, technické vybavenie? Alebo rozdiely nie sú v zásade rozhodujúce?
Rozdiel je vo všetkom. Treba si uvedomiť, že krajiny, v ktorých som pôsobil, patria k vedeckým veľmociam. Robí sa v nich špičkový základný výskum, naviazaný na kvalitnú univerzitu a nachádzajúci uplatnenie v moderných výrobných technológiách, výrobkoch a v modernej spoločnosti. Vysoká kvalita vedy a jej príspevok k vysokej kvalite života v spomínaných krajinách má za následok, že veda a vedci sa tešia úcte spoločnosti, čoho dôsledkom je aj adekvátne spoločenské a finančné ohodnotenie vedcov a vedy. To sa zase prejavuje v záujme mladých ľudí o vedeckú kariéru. Na skvelé podmienky ich lákajú z celého sveta. Zákony zachovania totiž platia univerzálne, a teda za málo peňazí môže byť len málo muziky. Na Slovensku by ani okamžité naliatie peňazí do systému vedy podstatne nezlepšilo situáciu, lebo súvisiacich problémov je viacero – neexistencia priorít, archaický systém organizácie vedy, nevyhovujúca štruktúra agentúr, demotivujúci systém podpory vedy zo súkromného sektoru, nestabilné legislatívne prostredie atď. A, žiaľ, aj do vedy prenikli neduhy typické pre zvyšok spoločnosti...

Šéfovia automobilového priemyslu sa sťažujú na kvalitu vysokoškolákov. Platí to aj pre absolventov vašej školy, alebo študenti z FMFI nie sú adeptmi pre automobilky?
Naši absolventi nie sú pripravovaní pre prácu pri páse, ale pre tvorivú prácu a pokiaľ ja viem, filiálky svetových automobiliek pôsobiace na Slovensku tu nemajú silný vývoj a výskum.

Aké je uplatnenie vašich absolventov v praxi, kde ich možno nájsť, kde by ste ich prípadne chceli vidieť najviac?
Vzhľadom na to, že s informačnými a komunikačnými technológiami, s modernými materiálmi a s matematikou sa stretávame všade, tak je prirodzené, že našich absolventov stretávame všade, kam sa len pozrieme a kde potrebujú kvalitných absolventov. Rád by som ich videl viac pri tvorivej vedeckovýskumnej práci v nových výskumných a vývojových centrách, lebo mnohé fungujúce v nedávnej minulosti zanikli.

Zhováral sa Vladimír Ješko

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 3,24
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.