Lekcia od orangutanov: Vzpriamená chôdza vznikla v korunách stromov

|

Vedci zistili pozorovaním orangutanov, že chôdza na dvoch nohách sa objavila už pri starších druhoch opíc loziacich po stromoch a nie až u druhov pohybujúcich sa po savane ako sa doteraz predpokladalo.

Vzpriamená chôdza bola dlho považovaná za výsadu človeka a jeho najbližších predchodcov. Jedno z najpopulárnejších vysvetlení, takzvaná savanová hypotéza, tvrdí, že predchodcovia šimpanzov ľudí a goríl zliezli zo stromov a začali sa po zemi pohybovať po štyroch nohách. Po čase sa vyvinula kolísavá chôdza, ktorú stále používajú šimpanzy a gorily, a z nej sa potom vyvinula ľudská chôdza pomocou dvoch nôh.

Paleontológovia vždy používali znaky vzpriamenej chôdze na určenie pozostatkov prvých ľudí. Posledné objavy ale spochybňujú túto metódu a ak sa vedci nemýlia, podľa znakov vzpriamenej chôdze nie je možné určiť, či sa pozeráte na pozostatky človeka alebo opice. Je teda ťažšie určiť, čo je človeka a čo opica.

Vedci prišli k záverom pozorovaním orangutanov na Sumatre. Orangutany trávia takmer celý život v korunách stromov a sú preto vhodným modelom pohybu našich predkov pred pár miliónmi rokov.

Výskumníci strávili rok v sumatrianskom dažďovom pralese a zaznamenávali takmer každý pohyb orangutanov. Potom použili pozorovania na testovanie hypotézy, ktorá tvrdila, že bipedializmus (chôdza na dvoch nohách) mohli využiť aj predchodcovia opíc žijúci na stromoch.

Pretože títo predchodcovia sa pravdepodobne živili ovocím podobne ako orangutany, potrebovali sa vedieť pohybovať smerom k tenkým vetvám stromov, kde sa plody nachádzali. Analýzou 3000 orangutaních pohybov vedci zistili, že na tenkých konároch využívajú vo veľkej miere bipedializmus s pomocou horných končatín.

Na stredne veľkých konároch používali orangutany paže aby vyrovnávali váhu a do pohybu veľmi zaraďovali visenie. Po štyroch končatinách sa pohybovali len na skutočne hrubých konároch.

Podľa pozorovaní majú orangutany nohy vystreté aj pri státí na ohýbajúcich sa konároch. Výhoda vystretých nôh nie je zatiaľ jasná, ale aj ľudia pri odraze na pružnom povrchu vystierajú dolné končatiny.

Podľa novej teórie pred 24 miliónmi rokov nastali prudké zmeny počasia a štruktúra dažďových pralesoch bola veľmi rôzna. Opice žijúce v korunách stromov neboli schopné prekonávať medzery medzi tenkými vetvami vo veľkých výškach.

Vedci si myslia, že predchodcovia ľudí na to reagovali zlezením zo stromov a hľadaním potravy na zemi a malých stromoch. Vyvinuli sa im končatiny prispôsobené na vertikálne lezenie a presúvanie sa zo stromu na strom.

Pozorovanie pohybu orangutanov sa môže zísť pri ich ochrane, pretože tieto zvieratá sú ohrozované zánikom ich prirodzeného prostredia. Ak pochopia ľudia ich pohyb v korunách stromov, pochopia aj dopad, ktorý by malo na ich životy narušenie tohto prostredia. Ak by boli orangutany nútené zostúpiť na zem, ohrozoval by ich sumatriansky tiger. Pri súčasnom ničení lesa tak orangutany na Sumatre v najbližších desiatich rokoch vyhynú.

originál článku