Zvyšovanie morskej hladiny prekonáva očakávania

20.11.2012 17:54:35 | Ján Klučár
sciencenews.org | Počet zobrazení: 3655x

Morská hladina možno stúpa rýchlejšie, ako sa doteraz predpokladalo, vďaka dodatočným mechanizmom, ktoré urýchľujú topenie ľadu v Grónsku a Antarktíde. Celosvetová morská hladina stúpla počas minulého storočia o 15 centimetrov. Terajšie údaje naznačujú, že by do roku 2100 mala stúpnuť o ďalší meter. Niektorí vedci však predpovedajú, že by mohla stúpnuť podstatne viac. Naproti tomu správa IPCC z roku 2007 predpovedá počas tohto časového úseku nárast len o 0,2 až 0,6 metra. Benjamin Horton z Pensylvánskej univerzity povedal, že v roku 2007 nemali ešte tie údaje, čo majú dnes. Údaje, ktoré potvrdzujú, že Grónsko a Antarktída sa topia. Podľa neho bude nárast morskej hladiny vyšší ako najvyššia hodnota predpokladaná správou z roku 2007. Otázkou je, kedy sa tento nárast prejaví.

 

Aby túto otázku zodpovedal, geológ William Hay prechádza údajmi, doteraz nie príliš zohľadňovanými. Príkladom je veľký prítok vody z Arktídy - spôsobený topením morských ľadovcov a zvýšeným prítokom zo severných riek - ktorý z tejto oblasti odháňa studené prúdy od severného pólu a prináša do nej prúdy teplé. Tento proces pomáha topeniu grónskeho ľadu, čo by mohlo mať významný a náhly vplyv na zmenu výšky morskej hladiny. Topenie arktického ľadu takisto odhaľuje veľkú plochu tmavej vody, ktorá absorbuje slnečné žiarenie namiesto toho, aby ho odrážala späť do vesmíru, ako to robí ľad. Následkom toho vyššie teploty ovplyvňujú tamojšie počasie. Napríklad po rekordnom topení v auguste systém počasia s vysokým tlakom, ktorý udržuje Arktídu v tuhom mraze, bol v lete nahradený systémom s nízkym tlakom, ktorý do seba nasával teplý vzduch, čím spôsobil ešte viac topenia. Navyše Arktický Oceán a jeho topiaci sa ľad uvoľňujú metán, ktorý je silným skleníkovým plynom, čo udržiava atmosférické teplo pri povrchu, a tým zvyšuje povrchovú teplotu.

Počasie na Zemi bolo naposledy takto teplé pred 120 000 rokmi, keď bolo podnebie o 2-3 °C teplejšie a morská hladina o 4-6 metrov vyššia. Vtedy bola väčšina Grónskeho ľadu roztopená. Podľa Haya bol tento nárast hladiny veľmi výrazný aj bez ľudského pričinenia, aké môžeme v súčasnosti pozorovať.

Grónsko však nie je jediná problematická oblasť. Antarktída obsahuje ohromné množstvo ľadu, ktorý by dokázal zvýšiť morskú hladinu o 80 metrov, keby sa všetok roztopil. Roky vedci predpokladali, že antarktický ľad sa dotýka povrchu. Avšak nedávno získané dôkazy nasvedčujú, že sa pod viacerými jeho oblasťami nachádza tekutá voda, vďaka ktorej je tento ľad šmykľavý. Jediným, čo zabraňuje tomu, aby sa tento ľad zošmykol do oceánu, sú ľadové útesy, ktoré fungujú ako štuple vo fľašiach. Hay dodáva, že lámanie týchto útesov, ktoré môžeme pozorovať už teraz, predstavuje uvoľnenie tohto štupľa.

Aj malé zvýšenie morskej hladiny môže mať ďalekosiahle následky, ako napríklad hurikán Sandy, ktoré zasiahnu hlbšie na pevninu a spôsobia veľa škôd. Budúcnosť pobrežných miest teda môže byť ohrozená.

http://www.sciencenews.org/view/generic/id/346332/description/Sea_level_rise_overflowing_estimates