Opätovné datovanie naznačuje skorší koniec neandertálcov

|

Podľa novej kontroverznej štúdie treba napísať príbehu o neandertálcoch nový koniec. Použitím pokročilejších rádiouhlíkových metód vedci opätovne datovali dve najmladšie jaskynné náleziská pozostatkov neandertálcov. Výsledky ich skúmania naznačujú, že dané náleziská sú aspoň o 10 000 rokov staršie, než predpokladali doterajšie štúdie.

Tieto zistenia vrhajú tieň pochybností na vierohodnosť rádiouhlíkového datovania iných neandertálskych nálezísk. Znamená to totiž, že neandertálci možno vymreli oveľa skôr, ako sa doteraz predpokladalo. To by mohlo antropológov viesť k tomu, aby znova zvážili, prečo a ako neandertálci vymreli. Vedci už dlhodobo zvažujú, či sú za ich zmiznutie zodpovedné kruté podmienky doby ľadovej, alebo príchod moderných ľudí z Afriky, alebo niečo iné.

Olaf Joris z Romano-Germanic Central Museum v Mainze je s výsledkami tejto štúdie veľmi spokojný. Podporujú totiž jeho vlastný výskum, ktorý uvádza, že poslední neandertálci žili asi pred 42 000 rokmi. Doteraz sa však bežne predpokladalo, že v Európe žili neandertálci ešte aj pred 28 000 rokmi. Iní archeológovia však s touto štúdiou nesúhlasia. Paul Pettit z Durham University povedal, že by sme mali mierniť nadšenie z výsledkov zistených len z malého počtu rádiouhlíkovo datovaných predmetov z dvoch nálezísk.

Počas posledných desaťročí archeológovia zistili, že Pyrenejský polostrov bol jedným z posledných miest obývaných neandertálcami. Zdá sa, že neandertálci z väčšiny Európy vyhynuli približne v období, kedy do Európy prišli moderní ľudia, teda asi pred 42 000 rokmi. Prijateľné podnebie v Španielsku a Gibraltarskom prielive im však umožnilo vydržať ešte asi 10 000 rokov. Získanie presnej chronológie je kľúčové pre pochopenie faktorov vedúcich k vyhynutiu neandertálcov a rozmeru ich interakcie s modernými ľuďmi.

Väčšina údajov o veku neandertálcov pochádza z rádiouhlíkového datovania. Táto metóda datuje organický materiál podľa času, za ktorý sa jedna forma uhlíku premení na inú formu po smrti daného organizmu. Avšak kosti, uhlie a iné vzorky sa môžu zdať mladšími, ako v skutočnosti sú, ak sú medzičasom kontaminované iným organickým materiálom. Počas posledných rokov vyvinuli vedci nové ultrafiltračné metódy na lepšie odstránenie týchto nečistôt. Rachel Wood z Austrálskej národnej univerzity a jej tím použili rádiouhlíkovú metódu s ultrafiltráciou na opätovné zistenie veku niekoľkých neandertálskych nálezísk. Tím zozbieral 215 zvieracích kostí z 11 nálezísk na Pyrenejskom polostrove. Po ultrafiltrácii, ktorá zo vzorky zoberie väčšinu proteínov, nezostalo dosť organického materiálu pre rádiouhlíkovú analýzu v prípade 9 nálezísk.

Tím našiel dosť materiálu na dvoch náleziskách: na náleziskách Jarama 6 v strednom Španielsku a Cueva del Boquete de Zafarraya v južnom Španielsku. Obe tieto náleziská boli doteraz datované na 30 000 až 40 000 rokov. Avšak toto nové datovanie naznačuje, že sú aspoň o 10 000 rokov staršie. Wood povedala, že vzhľadom na nepresnosť starších rádiouhlíkových datovacích metód je pravdepodobné, že je nepresné datovanie aj u iných nálezísk ako týchto dvoch. Opätovná analýza týchto nálezísk však bude náročná, kvôli tomu, že ultrafiltrácia si vyžaduje dobre zachované vzorky. Pretože na Pyrenejskom polostrove je veľmi teplo, organický materiál vo fosíliách rýchlo degraduje. To je dôvod, prečo tak veľa kostí v tejto štúdii nemohlo byť datovaných. Iní vedci sa snažili použiť aj odlišné metódy datovania, no tie nie sú tak presné ako rádiouhlíkové datovanie.

Odmietnutie iných rádiouhlíkových datovaní kvôli tejto štúdii sa nepáči viacerým archeológom. Joao Zilhao z Barcelonskej univerzity podotkol, že Woodovej tím nedatoval časť Jarama 6, kde poslední neandertálci žili. Preto vraj nemôžu povedať, kedy presne poslední z jej obyvateľov zomreli. Takisto povedal, že Zafarraya je veľmi zmiešané nálezisko a dve kosti vedľa seba nemusia mať podobný vek. Preto sa podľa neho datovaním jednej kosti z tohto náleziska nedá určiť vek ďalších kostí.

Prevzaté z originálu "Earlier Neandertal demise suggested by redating" na sciencenews.org