picture

Pátranie po tmavej hmote: Experiment merajúci nadbytok antihmoty v prúde vesmírnych lúčov

4.4.2013 00:05:46 | Ján Klučár
sciencedaily.com | Počet zobrazení: 4249x

Medzinárodný vedecký tím prevádzkujúci AMS (Alpha Magnetic Spectrometer) zverejnil svoje prvé výsledky hľadania tmavej hmoty. Výsledky prezentované Samuelom Tingom, hovorcom AMS na seminári v CERN, ukazujú nadbytok pozitrónov v prúde vesmírnych lúčov. Tieto výsledky AMS sú založené na skúmaní 25 miliárd udalostí, vrátane 400 000 pozitrónov s energiami medzi 0,5 GeV až 350 GeV, ktoré boli zaznamenané počas obdobia 1,5 roka. To reprezentuje najväčšiu kolekciu častíc antihmoty zozbieranú prístrojmi vo vesmíre. Tieto údaje neukazujú žiadne rozdiely prúdenia antičastíc v čase alebo smere. Záznamy sú konzistentné s pozitrónmi pochádzajúcimi z anihilácie tmavej hmoty vo vesmíre, avšak ešte sa nedá vylúčiť možnosť, že pochádzajú z iných zdrojov.

 

Vesmírne lúče sú vysokoenergetické nabité častice prúdiace vesmírom. AMS pripojený k medzinárodnej vesmírnej stanici ISS je vyvinutý, aby mohol vesmírne lúče analyzovať skôr, než dostanú príležitosť vstúpiť do zemskej atmosféry. Nadbytok antihmoty v prúde vesmírnych lúčov bol prvýkrát pozorovaný pred približne dvoma desaťročiami. Pôvod tohto nadbytku však zostáva záhadou. Jedna možnosť predpovedaná teóriou známou ako supersymetria je, že pozitróny sú sformované pri zrážke dvoch častíc tmavej hmoty. Za predpokladu izotropického rozmiestnenia častíc tmavej hmoty táto teória predpovedá to, čo zistil AMS. Avšak meranie AMS ešte nedokáže vylúčiť alternatívne vysvetlenie, že pozitróny pochádzajú z pulzarov rozmiestnených v rovine galaxie. Počas nasledujúcich rokov bude AMS spresňovať svoje merania a detailnejšie zmapuje aj správanie sa pozitrónov s energiami vyššími ako 250 GeV.

Ting dodal, že nevídaná presnosť AMS dokáže priniesť výsledky, ktoré doteraz nebolo možné získať. AMS je prvý prístroj, ktorý sa nachádza vo vesmíre a má presnosť do jedného percenta. Práve táto presnosť by mala vedcom umožniť zistiť, či pozorované pozitróny pochádzajú z tmavej hmoty alebo z pulzarov.

Tmavá hmota je jednou z najväčších záhad dnešného chápania fyziky. Je zodpovedná za viac než štvrtinu rovnováhy vesmíru medzi hmotou a energiou. Dá sa pozorovať nepriamo, pomocou jej reakcií s viditeľnou hmotou, no ešte nikdy nebola pozorovaná priamo. Pátranie po tmavej hmote je vykonávané pomocou vesmírnych prístrojov, ako je AMS, pomocou prístrojov na Zemi, akým je LHC, ako aj prístrojmi nachádzajúcimi sa hlboko pod zemou. Vedúci CERN, Rolf Heuer, povedal, že výsledky z AMS sú dobrým príkladom vzájomného dopĺňania sa experimentov na Zemi a vo vesmíre. Dodáva, že takouto efektívnou spoluprácou sa záhada tmavej hmoty môže vyriešiť už o niekoľko rokov.

Prevzaté z originálu "Search for Dark Matter: Experiment Measures Antimatter Excess in Cosmic Ray Flux" na sciencedaily.com