picture

Explózia prvých hviezd trvala niekoľko hodín

18.7.2014 00:47:42 | Ján Klučár
sciencedaily.com | Počet zobrazení: 1542x

Astronómovia pri analyzovaní dlhotrvajúcej explózie pozorovanej v roku 2013 našli známky veľmi podobné tým, ktoré očakávali pri explózii najstarších hviezd vesmíru. Luigi Piro z Talianskeho národného inštitútu pre astronómiu povedal, že jednou z najväčších výziev modernej astrofyziky je identifikovať prvú generáciu hviezd, ktoré sa vo vesmíre sformovali. Tieto hviezdy sa nazývajú aj Hviezdy populácie III.

 

Výtrysky lúčov gama (GRB) sú najjasnejšími explóziami vo vesmíre, keďže lúče gama sú najsilnejšou formou svetla a dokážu vyprodukovať krátkodobé dozvuky, ktoré sa dajú pozorovať aj vo viditeľnom svetle. Bežne vesmírne teleskopy identifikujú približne jeden GRB za deň. 25. septembra 2013 satelit NASA Swift detekoval záblesk lúčov gama zo súhvezdia Pece. Satelit automaticky upozornil observatóriá po celom svete, že detekoval záblesk, ktorý bol nazvaný GRB 130925A. Iné satelity následne potvrdili detekovanie vysokoenergetického žiarenia. Nakoniec sa podarilo lokalizovať tento výtrysk v galaxii vzdialenej 3,9 miliardy svetelných rokov.
 
Astronómovia pozorovali tisícky GRB za posledných 50 rokov a donedávna ich kategorizovali do dvoch skupín - krátkych zábleskov a dlhých zábleskov. Krátke záblesky trvajú maximálne 2 sekundy a predpokladá sa, že reprezentujú spájanie kompaktných objektov v binárnych sústavách. V tomto prípade väčšinou ide o neutrónové hviezdy alebo čierne diery. Dlhé GRB trvajú od niekoľkých sekúnd až po niekoľko minút, typicky 20 až 50 sekúnd. Takéto záblesky sa považujú za kolaps veľkej hviezdy - niekoľkokrát hmotnejšej než Slnko - pričom sa vytvorí nová čierna diera.
 
GRB 130925A trval však až 1,9 hodiny, čo je vyše stokrát viac než typický dlhý GRB. Satelit Swift tiež detekoval intenzívny a premenlivý dozvuk röntgenových lúčov, ktorý sa začal vytrácať až po 6 hodinách. Eleonora Troja z Goddard Space Flight Center povedala, že GRB 130925A patrí do novozavedenej a ojedinelej triedy ultradlhých zábleskov. Čo ho však robí skutočne jedinečným, je nezvyčajný dozvuk röntgenových lúčov, ktorý naznačuje, že ultradlhé GRB by mohli pochádzať z hviezd nazývaných modrí nadobri.
 
Astronómovia si myslia, že za dlhé GRB sú zodpovedné takzvané Wolfove-Rayetove hviezdy, ktoré majú na začiatku ich existencie viac než 25-násobnú hmotnosť v porovnaní so Slnkom. Tieto hviezdy majú takú vysokú teplotu, že z nich prúdi ich vonkajší vodíkový oblak vo výtryskoch nazývaných slnečný vietor. Keď takáto hviezda skolabuje, jej vonkajšia atmosféra je už preč a jej fyzická veľkosť je porovnateľná so Slnkom. V jadre hviezdy sa sformuje čierna diera, ktorá hviezdu zožiera, pričom časť materiálu uniká niekoľko desiatok sekúnd, čo je doba trvania dlhého GRB.
 
Keďže ultradlhé GRB trvajú stovky ráz dlhšie, veľkosť kolabujúcej hviezdy musí byť adekvátne väčšia. Najpravdepodobnejším podozrivým sú modrí nadobri. Modrí nadobri majú približne dvadsaťnásobnú hmotnosť v porovnaní so Slnkom a sú schopní zachovať si spodnú vrstvu vodíkovej atmosféry, takže majú približne stokrát väčší priemer než Slnko. Modrí nadobri obsahujú len málo prvkov ťažších než hélium, vďaka čomu môžu mať tak veľký objem. Množstvo kovu, ktoré hviezda obsahuje, určuje silu jej slnečného vetra, od čoho závisí, koľko vodíku v nej zostane počas kolapsu. Najväčším modrým nadobrom by trvalo niekoľko hodín, kým by ich vodíková vrstva bola absorbovaná čiernou dierou a práve tento úkaz by mal byť zdrojom ultradlhých GRB.
 
Vysvetliť dlhý röntgenový záblesk však bolo o niečo ťažšie a bolo naň nutné spoločné úsilie sondy Swift, Chandra X-ray Observatory, patriacej tiež NASA a satelitu XMM-Newton patriacemu ESA. Pri vyvrhovaní vysokoenergetických častíc z vnútra hviezdy nastanú kolízie materiálu a vystreľovaný materiál zohrieva chladnejšie plynné vrstvy kolabujúcej hviezdy. Tento plyn prúdi pozdĺž výtrysku smerom k čiernej diere, čím výtrysk obalí plášťom z röntgenových lúčov. Keďže výtrysk častíc putuje hviezdou v modrom nadobrovi oveľa dlhšie, obal z röntgenových lúčov sa stane oveľa hmotnejším než u Wolfovej-Rayetovej hviezdy. Tento obal röntgenových lúčov by mal mimo hviezdy rýchlo expandovať, avšak zachytené röntgenové lúče naznačujú, že zostal vo svojom pôvodnom stave. Vedci si myslia, že možno práve magnetické polia zabránili obalu horúceho plynu oddeliť sa od výtrysku.
 
Astronómovia došli k záveru, že najlepším vysvetlením nezvyčajných vlastností GRB 130925A je, že išlo o smrť modrého nadobra chudobného na kovy a že tento model zrejme dokáže vysvetliť aj všetky ostatné ultradlhé GRB. Hviezdy vytvárajú ťažké prvky počas svojho života a zomieraním vo forme supernov alebo GRB ich vytryskujú do medzihviezdneho priestoru. Každá generácia hviezd obohacuje medzihviezdny plyn o kovy, avšak tento proces nie je rovnomerný a ešte stále existujú aj blízke galaxie chudobné na kovy. Pozrieť sa hlbšie do vesmíru znamená pozrieť sa hlbšie do minulosti, a teda do dôb formovania dávnejších generácií hviezd z plynu chudobného na kovy. Vedci si myslia, že Hviezdy populácie III skončili svoj život ako modrí nadobri, takže GRB 130925A by mohol byť dobrý model toho, čo v budúcnosti budeme detekovať z najvzdialenejších hviezd nášho vesmíru.

Prevzaté z originálu "Out of an hours-long explosion, a stand-in for the first stars" na sciencedaily.com