Najbližší prelet hviezdy k našej slnečnej sústave

|

Astronómovia zo Spojených štátov, Európy, Čile a Južnej Afriky zistili, že pred 70 000 rokmi cez našu slnečnú sústavu pravdepodobne prešla nedávno objavená málo svietivá hviezda. Mala cez ňu prejsť vo vzdialenom oblaku komét nazývanom Oortov mrak. Táto hviezda k nám bola istý čas päťkrát bližšie než Proxima Centauri, čo je v dnešnej dobe naša najbližšia cudzia hviezda.

Trajektória tejto hviezdy, nazývanej Scholzova hviezda, naznačuje, že pred 70 000 rokmi sa od nás nachádzala vo vzdialenosti len 52 000 astronomických jednotiek, čo je približne 0,8 svetelného roka, alebo 8 biliónov kilometrov. Proxima Centauri sa nachádza vo vzdialenosti 4,2 svetelného roku. Vedci sú si na 98 percent istí, že Scholzova hviezda prešla cez vonkajší Oortov mrak, na samotnom okraji našej slnečnej sústavy. V Oortovom mraku sa nachádzajú bilióny komét s priemerom väčším než 1,6 kilometra, ktoré pri narušení ich obežnej dráhy niekedy zavítajú aj do vnútra slnečnej sústavy.
 
Erica Mamajeka z Rochesterskej univerzity zaujala Scholzova hviezda kvôli jej zaujímavým charakteristikám - aj keď je relatívne blízko (vo vzdialenosti „len“ 20 svetelných rokov), má veľmi malú rýchlosť pohybu na oblohe. Merania radiálnej rýchlosti vykonané Valentinom Ivanovom z Európskeho južného observatória však ukázali, že hviezda sa pohybuje veľkou rýchlosťou takmer priamo od našej slnečnej sústavy.
 
Mamajek povedal, že relatívna nehybnosť hviezdy na oblohe indikovala, že buď sa rúti priamo k našej slnečnej sústave, alebo z nej relatívne nedávno odišla. Merania radiálnej rýchlosti ukázali, že pravdivá bola tá druhá domnienka. Doteraz sa za najbližší prelet cudzej hviezdy považoval prelet hviezdy HIP 85605, ktorá sa k nám najviac priblíži o 240 000 až 470 000 rokov. Mamajek však zistil, že  pôvodná vzdialenosť HIP 85605 bola nesprávne určená. Jej správna vzdialenosť je 200 svetelných rokov a na tejto vzdialenosti založený výpočet trajektórie ukazuje, že sa nedostane až do Ootovho mraku.
 
Simulácie 10 000 možných obežných dráh Scholzovej hviezdy, založené na jej polohe, vzdialenosti, rýchlosti, gravitačnom poli našej galaxie a štatistických neistotách meraní, ukázali, že na 98 percent hviezda prešla vonkajším Oortovým mrakom. Len jediná simulácia umiestnila hviezdu do vnútorného Oortovho mraku - čo je veľké šťastie, pretože keby sa dostala do vnútorného Oortovho mraku, mohla by vytvoriť intenzívne roje komét. Svojou pravdepodobnou trajektóriou však Scholzova hviezda ovplyvnila Oortov mrak len minimálne.
 
V dnešnej dobe je Scholzova hviezda malým a málo jasným červeným trpaslíkom v súhvezdí jednorožca. V dobe, keď bola najbližšie k nám, bola hviezdou s jasnosťou desiatej magnitúdy, čo znamená, že bola 50-krát menej jasná, než najmenej jasná hviezda aká sa dá na nočnej oblohe pozorovať voľným okom. Scholzova hviezda je však magneticky aktívna, čo znamená, že je schopná náhlych zábleskov, pri ktorých môže na krátku dobu mať tisíce-krát vyššiu svietivosť. Je teda možné, že naši predkovia spred 70 000 rokov mohli počas jej ojedinelých zábleskov túto hviezdu pozorovať na niekoľko minút až hodín.
 
Scholzova hviezda, červený trpaslík s nízkou hmotnosťou (len približne 8 % Slnka), dnes tvorí binárnu sústavu spolu s hnedým trpaslíkom (s hmotnosťou približne 6 % Slnka). Hnedé trpaslíky sa považujú za zlyhané hviezdy, keďže ich hmotnosť je príliš nízka na spustenie fúzie vodíku. Napriek tomu sú však oveľa hmotnejšie než plynní obri, ako napríklad Jupiter.

Prevzaté z originálu "Closest known flyby of star to our solar system: Dim star passed through Oort Cloud 70,000 years ago" na sciencedaily.com. Autorom obrázku je Michael Osadciw z Rochesterskej univerzity.