picture

Prechod živočíchov z vody na súš

17.3.2015 00:35:33 | Ján Klučár
sciencedaily.com | Počet zobrazení: 1363x

Vedci nedávno vytvorili prvú trojdimenzionálnu rekonštrukciu lebky 360 miliónov rokov starého predka suchozemských stavovcov. Rekonštruovaný tvor žil prevažne v plytkých vodách a až zarážajúco sa podobal na dnešné krokodíly.

 

Tím vedcov naskenoval viaceré fosílie Arcanthostega gunnari, ktorý patril do skupiny štvornohých stavovcov nazývaných tetrapody. Tetrapody žili počas veľkej evolučnej kolonizácie súše spred 360 – 380 miliónov rokov. Tieto tvory sa vyvinuli z rýb a ako prvé mali viacero charakteristík určených na prežitie na súši.
 
Fosílie Acanthostega gunnari vedcom pomohli lepšie pochopiť anatómiu a ekológiu prvých tetrapodov. Problém je, že po stovkách miliónov rokov pod zemou fosílie často zvyknú byť poškodené a zdeformované. Žiadna z fosílií Acanthostega nezachovala jeho kompletnú lebku, čo vedcom v minulosti znemožňovalo presne určiť čo tento tvor jedol a ako dýchal.
 
Nový výskum fosílií odhalil viacero kostí hlboko v lebke. O niekoľkých z týchto kostí vedci doteraz ani nevedeli. Keď vedci pomocou špeciálneho softvéru od seba všetky kosti a zuby digitálne oddelili, virtuálne zacelili pukliny a chýbajúce miesta. Pomocou informácií zo všetkých dostupných fosílií kosti následne zložili, čím vytvorili kompletnú trojdimenzionálnu rekonštrukciu lebky.
 
Laura Porro z Royal Veterinary College povedala, že doterajšie rekonštrukcie lebiek skorých tetrapodov ukazovali veľmi ploché lebky, pretože nájdené lebky väčšinou boli rozpučené počas procesu fosilizácie. Nová rekonštrukcia však naznačuje, že hlava Arcanthostega bola vyššia a užšia než sa doteraz predpokladalo a podobala sa lebke dnešného krokodíla.
 
Veľkosť a rozloženie jeho zubov a tvar spojov medzi individuálnymi kosťami lebky ukázali, že Arcanthostega chytal korisť prednou časťou čeľustí pomocou svojich veľkých predných zubov a spodnej čeľuste v tvare háku.
 
Emily Rayfield z Bristol’s School of Earth Sciences povedala, že nová rekonštrukcia im pomohla lepšie zmapovať vývoj čeľustí v období, kedy prvé zvieratá s končatinami a prstami začali dobývať pevninu. Vedci v budúcnosti plánujú použiť rovnakú techniku, akú použili v tejto štúdii, aj na iné rozpučené fosílie prvých tetrapodov. Sľubujú si, že tak lepšie pochopia ako si tieto tvory uspôsobili svoje kosti a zuby na zvládnutie nových výziev, ktoré ich na súši čakali.
 
Digitálne modely pôvodných fosílií a ich trojdimenzionálne rekonštrukcie majú veľkú cenu pre vedcov aj učiteľov. Vedci z celého sveta k nim majú prístup bez toho, aby riskovali poškodenie krehkých pôvodných fosílií alebo aby za nimi museli cestovať tisíce kilometrov. Dôležité je spomenúť, že digitálne modely a trojdimenzionálne výtlačky tiež môžu byť bezpečne šírené medzi študentmi na vyučovaní a verejnosťou počas rôznych podujatí.

Prevzaté z originálu "Fossil skull sheds new light on transition from water to land" na sciencedaily.com