Budúcnosť robotiky
23.3.2015 01:16:43 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 1329x
Pokroky vo fyzike pevných látok, distribuovaných algoritmoch a priemyselnej výrobe spôsobujú skutočnú revolúciu v robotike. Protézy s realistickým zmyslom pre hmat, mosty, ktoré dokážu nájsť a opraviť poškodenie ich štruktúry, či maskované automobily sa vďaka novým vynálezom stále viac približujú k realite.
Nikolaus Correll a Michael McEvoy z Coloradskej univerzity povedali, že pri vytváraní nových technológií sa často inšpirujú prírodou. Robotické materiály musia byť už z princípu efektívnym prepojením zmyslov, výpočtovej kapacity a schopnosti meniť svoje materiálne vlastnosti. Už dnes dokážeme naprogramovať niektoré materiály tak, aby menili viaceré zo svojich vlastností pri prítomnosti špecifických vnemov. Avšak robotické materiály dokážu tento proces posunúť ešte o krok ďalej tým, že sú schopné samy prísť na správnu reakciu k momentálnym problémom.
Correll a McEvoy ako príklad uviedli, že ľudské zmysly automaticky spracovávajú vnemy ako napríklad dotyk látky na koži. Umelá koža s tisíckami senzorov dokáže vykonať rovnakú operáciu, pričom centrálnemu počítaču dá signál len keď sa dotkne niečoho nového. Takéto materiály sú reálnou možnosťou budúcich technológií, avšak Correll a McEvoy podotkli, že dodnes existujú problémy s ich výrobou.
Correll povedal, že v laboratóriu dokážu vytvoriť buď veľmi veľké robotické materiály, ktoré sa nedajú dostatočne zmenšiť, alebo veľmi malé materiály s rozmermi v nanometroch alebo mikrometroch, ktoré sa nedajú zväčšiť na rozmery potrebné napríklad pre výrobu fasády budovy.
Problémom je tiež bariéra vo vzdelávaní. Vývoj v oblasti robotiky si vyžaduje znalosti viacerých vedných disciplín a potrebné vzdelanie nie je ponúkané súčasnými učebnými osnovami študijných programov fyziky pevných látok, informatiky či robotiky. Correll preto na Coloradskej univerzite vytvoril inžiniersky program s názvom „Materiály, ktoré myslia“, ktorý má tieto disciplíny spojiť. Dodal, že pokrok v elektronike za posledných 10 rokov ukazuje, že aj prístroje, ktoré sa v dnešnej dobe zdajú byť neuveriteľne zložité, raz môžu byť pre širokú verejnosť bežne dostupné.