picture

Zrýchľujúci sa vesmír? Nie tak rýchlo!

13.4.2015 23:15:28 | Ján Klučár
sciencedaily.com | Počet zobrazení: 1738x

Vedci nedávno zistili, že typ supernov, používaných pre meranie vzdialeností vo vesmíre, spadá do dvoch rôznych skupín. Toto zistenie môže ovplyvniť závery vedcov o rýchlosti rozpínania vesmíru. Je totiž možné, že zrýchľovanie rozpínania vesmíru nie je až také výrazné, ako si vedci doteraz mysleli. Supernovy typu Ia boli doteraz používané ako vesmírne „majáky“ na meranie vzdialeností. Táto metóda vychádzala z predpokladu, že všetky tieto supernovy sú rovnaké a majú rovnakú svietivosť. Teraz však vedci zistili, že ich svietivosť sa môže líšiť - podobne ako sa líši svietivosť medzi individuálnymi 100-Wattovými žiarovkami v obchode, napriek tomu, že by po správnosti mali byť rovnaké.

 

Peter Milne z Arizonskej univerzity povedal, že rozdiely, ktoré medzi supernovami typu Ia objavili, nie sú náhodné – delia ich na dve skupiny, z ktorých tá, ktorá sa vyskytuje častejšie v blízkosti Zeme, sa vyskytuje ojedinelejšie v ďalekom vesmíre. Nový objav môže narušiť akceptovaný názor tvrdiaci, že vesmír sa rozpína stále rýchlejšie a rýchlejšie, rozťahovaný málo preskúmanou silou nazývanou tmavá energia. Tento názor bol pritom založený na pozorovaniach, za ktoré získali v roku 2011 traja vedci Nobelovu cenu za fyziku.
 
Laureáti tejto ceny, nezávisle jeden od druhého, zistili, že viaceré supernovy mali pri pozorovaní nižšiu svietivosť, než sa očakávalo. Mysleli si, že dôvodom je fakt, že sa od Zeme vzdialili viac, než mali ak by sa vesmír rozpínal stále rovnakou rýchlosťou. To naznačovalo, že nejaká sila ťahá hviezdy a galaxie od seba stále rýchlejšie a rýchlejšie.
 
Milne, Ryan Foley z Illinoiskej univerzity, Peter Brown z Texas A&M University a Gautham Narayan z National Optical Astronomy Observatory analyzovali veľkú vzorku supernov typu Ia v ultrafialovom a viditeľnom svetle. Supernovy boli pozorované Hubblovym vesmírnym teleskopom a satelitom Swift patriacom NASA.
 
Údaje zo satelitu Swift boli pre úspech štúdie nevyhnutné pretože rozdiely medzi dvoma skupinami týchto supernov – malé odchýlky medzi červeným a modrým spektrom – sú vo viditeľnom svetle len veľmi slabé. Práve viditeľné svetlo sa používalo na výskum supernov typu Ia v predchádzajúcich štúdiách. V ultrafialovom svetle, ktoré Swift dokáže zachytiť, však boli tieto rozdiely dosť výrazné.
 
Neil Gehrels z tímu manažujúceho teleskop Swift povedal, že výsledky tejto štúdie ho prijemne prekvapili. Bol rád, že Swift tak veľmi pomohol Milneovmu tímu napriek tomu, že tento výskum bol mimo pôvodného zamerania teleskopu. Podľa neho však Swift jasne preukázal, že sa dokáže flexibilne a rýchle nastaviť na výskum nových, nepredvídaných astronomických javov.
 
Milne podotkol, že uvedomenie, že existujú dve skupiny supernov typu Ia, prišlo počas analýzy údajov zo Swiftu. Následne však prešli aj údaje z iných zdrojov, aby túto domnienku overili. Všetky ďalšie údaje nakoniec danú hypotézu potvrdili. S postupom času sa populácia supernov typu Ia menila. Ich explózia sa v niečom líšila, aj keď to vo viditeľnom svetle takmer vôbec nebolo vidno. Ultrafialové spektrum však ukázalo jasné rozdiely. Uviedol, že ak by sme si zobrali vzorku 10 blízkych supernov tohto typu, budú v priemere červenšie, než 10 náhodne vybratých supernov daného typu vo vzdialenejšom vesmíre.
 
Autori tejto štúdie sa zhodli, že pozorované zrýchľovanie rozpínania vesmíru môže byť čiastočne vysvetlené aj rozdielmi vo farbe medzi týmito dvoma skupinami, čo rozsah tohto zrýchľovania znižuje. To tiež znamená, že vo vesmíre zrejme nie je až toľko tmavej energie ako sa doteraz predpokladalo. Milne však dodal, že na odhadnutie celkového množstva tmavej energie vo vesmíre treba dodatočný výskum. Až do tohto výskumu boli všetky supernovy typu Ia považované za rovnaké, takže na presnejšie meranie vzdialeností vo vesmíre bude potrebné kompletne zrevidovať všetky predchádzajúce merania s individuálnym prístupom medzi červenou a modrou skupinou supernov tohto typu.

Prevzaté z originálu "Accelerating universe? Not so fast" na sciencedaily.com - Foto - NASA/Swift/P. Brown, TAMU