Aké sú vlastne hady?

|

Mnohí ľudia ich nenávidia, sú im odporné a už len pomyslenie na ne im naháňa zimomriavky. Iní obdivujú ich krásu, zbožňujú ich, ba dokonca by nejakého aj radi chovali v domácom teráriu.
Had je opradený mnohými poverami, legendami a príbehmi. Žiaľ, v európskych krajinách sú týmto živočíchom pripisované najmä zlé vlastnosti. Príkladov by sme našli určite mnoho. Jeden z najznámejších príbehov sa ukrýva v samotnej Biblii. Had tu vystupuje ako záporná postava, do ktorej sa vtelil sám diabol a pokúšal Evu. Výsledkom bolo vyhnanie Adama a Evy z raja a zatratenie celého ľudstva. Ak by sme sa pozreli do obdobia temného stredoveku, had tam vystupuje tiež na strane zla. Ľudia v tých dobách hadov spájali s bosoráctvom a čarodejnicami, ktoré kruto prenasledovali a upaľovali na hranici.

V kultúrach iných krajín sa hady stretávajú s väčšou obľubou ako v Európe. V Indii a ďalších krajinách Ázie hady dodnes uctievajú ako symboly múdrosti a vznešenosti. V starovekom Egypte bol had symbolom plodnosti, ochrany a úspechu. Uctievali ho aj ako nositeľa sily života a smrti.
Najčastejšie sa s hadom môžeme stretnúť na okrajoch lesov a polí, najmä počas jarných dní, kedy tráva ešte nie je vysoká a had nemusí hľadať vhodné miesto na vyhrievanie. Počas leta sú to najmä sutiny skál a brehy potokov. Tento živočích je najaktívnejší v ranných hodinách a za súmraku, keď si zháňa potravu. Vtedy je len minimálna šanca, že ho stretneme. Človek naň často natrafí práve počas dňa, kedy sa vyhrieva na slnku. Stretnutie končí väčšinou tak, že sa človek vyľaká a had rýchlo zmizne do bezpečia. Had na človeka útočí len vo výnimočných prípadoch, keď vkročí do jeho bezprostrednej blízkosti alebo naň nechtiac stúpi. Je to veľmi plachý tvor a priamemu kontaktu s človekom sa včas vyhne. Často spozorujeme už len zašuchotanie trávy. No aj napriek tomu, veľa takýchto stretnutí stojí hady život. Ľudia podvedome reagujú na tieto živočíchy útokom a hada zabijú. Často sú dokonca pyšní, že vykonali dobrý skutok, no opak je pravdou. Keď sa ľudia rozprávajú o hadoch, opakujú sa väčšinou tie isté názory:
• Sú slizké! Nie!
Hady majú telo pokryté tvrdými šupinami, ktoré sú lesklé a odrážajú svetlo. Šupiny sú na povrchu pokryté tenkou vrstvou pokožky. Tá sa pravidelne niekoľkokrát do roka zvlieka, často v celku, čo umožňuje hadom zväčšovať svoj objem. Nová pokožka sa vytvára ešte pred zvlečením starej vrstvy. Zvliekanie hadov sa nazýva lienenie.
• Sú jedovaté!
Áno, ale nie všetky druhy! Najviac jedovatých druhov žije v trópoch. Jediný jedovatý druh na Slovensku je vretenica severná. Aj keď je jedovatá, jej jed nie je nebezpečný pre zdravého dospelého človeka. Môže byť nebezpečný pre dieťa, chorého alebo starého človeka. Hadí jed sa vytvára v jedových žľazách umiestnených v hornej čeľusti. Po uhryznutí sa cez jedové zuby vstrekne do tela koristi. Jed patrí medzi neurotoxíny a ochromuje nervový systém obete.
Ostatné u nás žijúce hady sú užovky a tie nie sú jedovaté. Na strach z hadov často dopláca životom slepúch lámavý, ktorý ani nie je had – patrí medzi jašterice! Telom sa na hada len podobá, pretože má zakrpatené končatiny, z ktorých sa zachovali len zvyšky na kostre a na povrchu tela ich vôbec nie je vidieť.
• Sú neužitočné!
Pri tejto vete je potrebne zdôrazniť, že v prírode má každá rastlina a každý živočích svoje nenahraditeľné miesto. Hady sa živia výlučne živočíšnou potravou. Vo voľnej prírode sú to najmä drobné cicavce, ako napríklad hraboše (škodlivé aj pre človeka), ďalej hmyz, obojživelníky, iné plazy alebo vykrádajú hniezda vtákov, čím prispievajú k udržiavaniu biologickej rovnováhy.
Svoju korisť usmrcujú rozličnými spôsobmi. Niektoré využívajú svoj jed, iné ju požierajú zaživa alebo sa ovinú okolo nej a silným stiahnutím tela ju zadusia.
Čeľuste nemajú spojené kĺbom, sú voľne zavesené na lebke, to im umožňuje doširoka ich roztiahnuť a vcelku prehltnúť aj veľmi veľkú korisť. Tú hltajú vždy hlavou napred, a to najmä preto, aby sa končatiny koristi pri prehĺtaní pritlačili k telu a nebránili tak v pohybe sústa cez tráviacu sústavu. Hady dlho vydržia bez potravy, na druhej strane jej dokážu naraz zožrať aj veľké množstvo.
Hady sú najaktívnejšie pri teplotách 20 °C – 25 °C, pri vyšších alebo nižších teplotách ich aktivita klesá. Počas chladných jesenných dní zaliezajú do úkrytov v zemi a dutinách skál, kde upadajú do zimného spánku (hibernujú). Počas neho sú všetky telesné funkcie obmedzené na minimum, niektoré dokonca zastavené. Pária sa na jar, pri jednej samičke sa sústreďuje viac súperiacich samčekov a konajú sa takzvané hadie súboje. V tele samičky sa po oplodnení vyvíjajú vajíčka. Po dozretí ich znáša do rôznych úkrytov v zemi. V závislosti od vlhkosti a teploty sa z nich vyliahnu samce alebo samičky, ktoré sú ihneď po vyliahnutí samostatné. U niektorých druhov hadov vajíčka prasknú ešte v tele matky alebo bezprostredne po ich nakladení – tento proces sa nazýva živorodosť.
Či chceme alebo nie, hady do našej prírody patria a majú v nej svoje miesto. Ak ste ich obdivovateľmi, určite viete, kde vo vašom okolí majú svoje obľúbené miesto a radi ich tam pozorujete. Ak patríte k druhej skupine ľudí a náhodou sa stane, že pri prechádzke prírodou na nejakého natrafíte a nechcete riskovať uhryznutie, nemusíte hneď panikáriť, stačí zachovať pokoj a pomaly (nie prudkými pohybmi) sa od miesta vzdialiť.