Čiara medzi kvantovým a klasickým svetom
23.7.2015 01:29:58 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 2902x
Bežný lúč svetla, ktorý by sa normálne mal riadiť podľa Bellovej nerovnosti, sa môže v laboratóriu pri špeciálnej úprave správať úplne inak. Stačí ak získa jednu dôležitú vlastnosť – previazanie. Teória kvantovej mechaniky je jedným z najdôležitejších vedeckých objavov 20. storočia. Fyzici ale napriek tomu majú dodnes problémy nájsť jasnú hranicu medzi každodenným životom a „strašidelným“ kvantovým svetom, kde sa nachádzajú mačky, ktoré sú naraz aj živé aj mŕtve a fotóny medzi sebou komunikujú v jedinom okamžiku aj na obrovské vzdialenosti.
Za posledných 60 rokov sa k určeniu hranice medzi týmito dvoma svetmi najviac priblížila teória Bellovej nerovnosti, avšak jej presnosť bola nedávno novou štúdiou spochybnená. Pokroky v honbe za vytvorením kvantových počítačov prinášajú kvantovú mechaniku čoraz bližšie k nášmu životu, avšak napriek tomu o nej vieme menej, než sme si donedávna mysleli. Tím vedcov z Rochesterskej univerzity zistil, že niektoré aspekty reálneho sveta sa nevyhnuteľne stávajú previazanými a Bellova nerovnosť zrejme rozlišuje len či je systém previazaný, alebo nie je – nerozlišuje teda či je daný systém kvantový, alebo „klasický“.
Joseph Eberly z Rochesterskej univerzity povedal, že previazanie sa dá nájsť aj v tak bežnej veci, akou je lúč svetla. Toto previazanie prirovnal k tlieskajúcim rukám. Pri tlieskaní vieme, že keď sa pravá ruka pohybuje jedným smerom, ľavá ruka sa pohybuje opačným. Bez videnia, či počutia tlieskania však nevieme povedať ktorým smerom sa individuálna ruka hýbe. Poznanie spoločnej vlastnosti bez poznania individuálnej vlastnosti je dokonalým príkladom previazania.
Eberly podotkol, že veľa ľudí považuje previazanie za výhradne kvantovú záležitosť vďaka známemu príkladu Schrödingerovej mačky, avšak jeho experiment ukázal, že aj niektoré aspekty „skutočného“ sveta musia byť previazané. Existencia „klasického“ previazania bola prvýkrát navrhnutá v roku 1980, avšak v tom čase nebola považovaná za príliš zaujímavý koncept. Klasické previazanie sa vzťahuje na jediný systém, takže žiadne strašidelné pôsobenie na diaľku pri ňom nehrozí.
Prevzaté z originálu "Drawing a line between quantum, classical world" na sciencedaily.com