Kométy – mäkká schránka, tvrdé jadro?
31.7.2015 03:01:29 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 2020x
Kométa Čurjumov-Gerasimenko neprestáva zásobovať vedcov stále novými záhadami. Analýzy povrchového materiálu prostredníctvom pristávacieho modulu Philae naznačujú, že tento materiál sa od čias vzniku kométy vyvíjal. Doteraz si mnoho vedcov myslelo, že kométa sa za 4,5 miliardy rokov jej života v celku nezmenila.
Vedci z Bernskej univerzity tvrdia, že materiál pod povrchom skúmanej kométy je omnoho tvrdší, než sa domnievali – podobá sa viac na tvrdý ľad než na mäkký prach. Karsten Seiferlin z Bernskej univerzity povedal, že tvrdnutie materiálu indikuje existenciu procesov, ktoré možno už od vzniku samotnej kométy menia jej štruktúru. Ide o jeden z najvýznamnejších objavov misie Rosetta, keďže o kométach sa doteraz uvažovalo ako o nemenných telesách, ktoré poskytujú zachované záznamy o formovaní planét. Tento názor bude však čoskoro zrejme minulosťou.
Seiferlin podotkol, že už vysoký a ďaleký skok Philae počas prvého kontaktu s kométou pri jej pristátí v novembri 2014 indikoval tvrdú vrstvu blízko pod povrchom. Priame dôkazy takejto vrstvy poskytol prístroj MUPUS, ktorého vývoj Seiferlin v rokoch 1994 až 2002 riadil. Úlohou tohto prístroja bolo kladivom vraziť do pôdy 35 centimetrovú tyč vybavenú teplomerom. Toto kladivo sa však ukázalo byť prislabým. Najprv fungovalo všetko tak, ako malo. Teplomer bol vysunutý 60 centimetrov od pristávacieho modulu Philae, kde následne kladivo začalo udierať tyč do zeme – avšak bezvýsledne. Kladivo teda automaticky zvýšilo svoj výkon na maximum. Taký výkon na Zemi stačil na prerazenie penového betónu, či veľmi tvrdého snehu, avšak na pôdu kométy bol prikrátky.
Seiferlin si výskyt tak tvrdej vrstvy nevie vysvetliť. Je možné, že vznikla relatívne nedávnym procesom, spôsobeným silnou radiáciou v blízkosti Slnka. Mohlo však ísť aj o proces z ďalekej minulosti, kedy bola kométa sformovaná.
Sonda Rosetta, patriaca ESA, bude zrejme musieť zmeniť zmysel svojej expedície, pretože kométa Čurjumov-Gerasimenko zrejme nie je očakávaným záznamom formovania slnečnej sústavy. Nie je to však prvýkrát čo sa takéto niečo stalo. Takmer vždy keď dorazila nejaká sonda na dovtedy nepreskúmané teleso, ukázalo sa, že všetky predpoklady vedcov boli mylné. Príroda neprestáva vedcov udivovať a na každú zodpovedanú otázku pripadá hneď niekoľko nových nezodpovedaných.