Inteligentné myši kľúčom k liečeniu duševných porúch

|

Vedcom sa pomocou zmeny jediného génu podarilo vytvoriť neobyčajne inteligentné myši, ktoré si tiež dokázali lepšie poradiť s nervozitou a chronickým strachom. Lepšie zmapovanie pamäti a schopnosti učiť sa by mohlo pomôcť vo vývoji inovatívnych liečebných metód proti vekom spôsobeným neurodegeneratívnym ochoreniam, ako napríklad Alzheimerovej chorobe, či schizofrénii.

V tejto štúdii vedci upravili jeden myší gén tak, aby bránil aktivite enzýmu PDE4B, ktorý sa nachádza v rôznych orgánoch stavovcov, vrátane mozgu. Myši, ktorých PDE4B bolo potlačené, preukázali zlepšené kognitívne schopnosti – učili sa rýchlejšie, dlhšie si pamätali, čo sa naučili a zložité cvičenia zvládali podstatne lepšie, než bežné myši. Upravené myši dokázali tiež lepšie rozoznávať myš, ktorú im vedci prvýkrát predstavili deň pred skúškou a dokázali si aj lepšie zapamätať umiestnenie tajnej únikovej platformy v teste nazývanom Morrisovo vodné bludisko. Vedcov zaujalo, že myši s blokovaným PDE4B si po niekoľkých dnňoch menej pamätali negatívne emócie, ako napríklad strach. Tento výskum bol limitovaný na myši, a jeho výsledky nemusia byť aplikovateľné na ľudí, avšak PDE4B sa nachádza aj u ľudí, takže sa určite oplatí možný vzťah skúmať.
 
Modifikované myši trávili viac času v dobre osvetlených rozľahlých priestoroch, kým bežné myši preferujú pocit bezpečia tmavých a stiesnených priestorov. Nemodifikované myši sa boja mačiek, avšak myši s blokovaným PDE4B preukázali slabšiu odozvu keď boli vystavené pachu mačacieho moču. To znamená, že modifikované myši síce excelujú v riešení zložitých úloh, avšak fakt, že cítia oveľa menej strachu by im mohol pri prežití v prírode robiť značné problémy.
 
Steve Clapcote z Leedskej univerzity povedal, že ľudské neurodegeneratívne ochorenia sú v súčasnosti do veľkej miery neliečiteľné, takže so svojim tímom už začal vyvíjať lieky, ktoré by blokovali PDE4B. Tieto lieky budú najprv testované na zvieratách – aby sa zistilo, či sú bezpečné pre klinické testovanie na ľuďoch.
 
Alexander McGirr z Univerzity Britskej Kolumbie podotkol, že takéto lieky by v budúcnosti mohli zlepšiť život nielen pacientom s neurodegeneratívnymi ochoreniami, ale aj ľuďom s chronickým strachom. Britská doktorka Laura Phipps, ktorá skúma Alzheimerovu chorobu, dodala, že ešte stále zostáva na vedcoch zistiť, nakoľko je PDE4B prepojený s fungovaním ľudského mozgu. Ak by sa však ukázalo, že lieky zamerané na PDE4B dokážu liečiť Alzheimerovu chorobu, bol by to veľký krok dopredu, keďže touto chorobou trpí po celom svete čoraz viac starých ľudí.

Prevzaté z originálu "'Brainy' mice raise hope of better treatments for cognitive disorders" na sciencedaily.com