Vysoké tóny sú skutočne vysoko

|

Vnímanie výšky tónov a priestorová orientácia sú navzájom prepojené.

Spôsob, akým ľudia hovoria o vysokých a nízkych tónoch, môže často znieť akoby mal hudobný rozsah niečo spoločné s fyzickou polohou. Teraz sa zdá, že na to môže byť dôvod – v našom mozgu zrejme existuje malá časť, ktorá riadi chápanie rozsahu tónov aj priestorovú orientáciu.

Tvrdenie je výsledkom štúdie ľudí bez hudobného sluchu, ktorá ukázala, že títo ľudia majú aj slabšie schopnosti priestorovej orientácie ako ľudia, ktorým nerobí problém rozpoznať dva odlišné tóny.

Ľudia bez hudobného sluchu nevedia zistiť, či je tón vyšší alebo nižší než iný. Spôsob, akým ich mozog spracúva zvukové informácie je podľa neurológov totožný s mozgom normálnych ľudí.

Vedci z Nového Zélandu preto chceli preskúmať záhadu rozoznávania tónov. David Bilkey a jeho študentka Katie Douglas si všimli, že hudba je často popisovaná pomocou priestorových pojmov ako „vysoký“ a „nízky“ tak, že na notovej osnove sú vyššie tóny umiestnené vyššie. Preto sa vedci rozhodli testovať priestorové vnímanie ľudí bez hudobného sluchu. Skúmali, či je vzťah len metaforický, alebo je na ňom aj niečo viac.

Dobrovoľníci mali v mysli otočiť zobrazený objekt a zvoliť z možností, ako bude objekt vyzerať po otočení. Ľudia bez hudobného sluchu spravili viac ako dvojnásobný počet chýb ako ľudia z ďalších dvoch skúmaných skupín – hudobníci a ľudia s malým hudobným vzdelaním.

Vedci ďalej skúmali, či dokážu dobrovoľníci súčasne rozlišovať tóny a otáčať objekty. Skupinám ľudí sa zdala úloha náročná a otočenie objektu im trvalo pri rozoznávaní rozdielnych tónov oveľa dlhšie. Je to asi preto, lebo jednotlivé úlohy sa vzájomne ovplyvňujú. Jednou z možností je, že v mozgu je jedna časť, ktorá riadi aj rozpoznávanie tónov aj priestorovú orientáciu. To by zvýšilo objem úloh pre danú časť mozgu a tak by sa dalo vysvetliť spomalenie pri otáčaní objektov.

Ľudia bez sluchu neboli pri otáčaní objektov pomalší ako inokedy. Ich mozog nerozoznáva tóny a preto nie je vôbec zaťažovaný touto úlohou.

Ak je medzi rozpoznávaním hudby a priestorovým videním vzťah, znamená to, že ak budeme rozvíjať jednu schopnosť, pomôžeme druhej? Vedci to ešte nevedia potvrdiť ani vyvrátiť.

Už v minulosti vedci dokázali, že ľudia s mnohoročným hudobným vzdelaním sú lepší v priestorových úlohách. Ale nie je jasné, ako tento vzťah funguje a čo spôsobuje čo.

Nie je teda známe, či získajú nádejní hudobníci niečo otáčaním objektov v ich mysli, alebo či sa ľudia bez hudobného sluchu zlepšia v rozoznávaní tónov pomocou tréningu orientácie. Vedci sú však v tomto smere na základe skúseností s ľuďmi bez hudobného sluchu veľmi skeptickí.

originál článku