Astronomické pozorovania starých Egypťanov
18.12.2015 02:34:21 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 6900x
Egyptský papyrusový kalendár je najstarším zachovaným historickým dokumentom pozorovania variabilnej hviezdy voľným okom. Egypťania v ňom opísali pozorovanie dvojhviezdy Algol, ktorú považovali za manifestáciu boha a kráľa Horusa. Kalendár obsahuje priaznivé aj nepriaznivé prognózy pre každý deň roku a astronómovia nedávno vykonali štatistickú analýzu jeho mytologických textov. Podľa tejto analýzy boli činy bohov výrazne ovplyvnené periódami Algolu (trvajúcou 2,85 dňa) a Mesiaca (trvajúcou 29,6 dňa).
Sebastian Porceddu z Helsinskej univerzity podotkol, že už dávnejšie sa diskutovalo o vzťahu medzi bohmi a pravidelnými zmenami Algolu a Mesiaca v tomto kalendári, avšak až jeho štúdia priniesla skutočný dôkaz o ich úzkom prepojení počas celej dĺžky roku, pre ktorý bol kalendár vytvorený. Jeho výskum tiež potvrdil, že prvá variabilná hviezda a jej perióda boli objavené omnoho skôr než sa doteraz predpokladalo. Tieto dva astronomické míľniky musia teda byť posunuté tri tisícročia do minulosti – približne na roky 1244 až 1163 pred naším letopočtom. Tím tiež potvrdil, že najjasnejšie fázy Algolu a Mesiaca boli Egypťanmi spájané s priaznivými vplyvmi.
Porceddov tím sa v roku 2013 zaslúžil aj o dva „moderné“ objavy v súvislosti s dvojhviezdou Algol – vedcom z Helsinskej univerzity sa ako prvým podarilo priamo pozorovať očakávané predĺženie periódy danej dvojhviezdy, ako aj odhadnúť dlhodobý prenos hmoty medzi týmito dvoma hviezdami.
Lauri Jetsu z Helsinskej univerzity dodal, že aj on sám by mal veľmi vážne pochybnosti ak by niekto tvrdil, napríklad, že v Biblii sa nachádza dokumentácia o vode na Marse. Neprekvapuje ho teda, že keď on a Porceddu vyhlásili, že egyptské náboženské texty obsahujú astrofyzikálne údaje o sústave Algol, nebola (a dodnes nie je) núdza o skeptikov, ktorí o tomto objave pochybujú.
Prevzaté z originálu "Ancient Egyptians described Algol's eclipses" na sciencedaily.com