Katastrofické stredoveké zemetrasenia v Nepále

|

Pokhara, druhé najväčšie mesto Nepálu, bolo postavené na veľkých depozitoch úlomkov, spájaných so silnými stredovekými zemetraseniami. Tri zemetrasenia (z rokov 1100, 1255 a 1344), ktoré mali silu približne 8. stupňa momentovej magnitúdy, spôsobili rozsiahlu devastáciu, zosuvy pôdy a redistribúciu materiálu prostredníctvom katastrofických zosuvov materiálu pohorí. Štúdia, organizovaná vedcami z Potsdamskej univerzity, zistila, že prúdy štrku, kameňa a piesku sa presúvali na vzdialenosti až vyše 60 kilometrov od vysokých štítov masívu Annapurna.

Christoff Andermann z Nemeckého geovedeckého výskumného centra GFZ podotkol, že sedimenty jazier z údolí datovali pomocou rádiouhlíku 14C. Vek týchto sedimentov sa zhoduje s dokumentovaným načasovaním veľkých miestnych zemetrasení.
 
Vedcov k tejto štúdii inšpiroval jeden obrovský balvan, ležiaci na depozitoch sedimentov. Tento balvan má priemer takmer 10 metrov a váži okolo 300 ton. Na vrchu balvanu vedci zmerali koncentráciu izotopu berýlia, ktorý je vytváraný kozmogonickým žiarením. Izotop 10Be analyzovali v laboratóriu GFZ v Potsdame (pomohol im však aj spektrometer v Hemlmoltzovom centre v Drážďanoch) a zistili, že premiestnenie zaujímavého balvanu je datované na rok 1681, kedy Pokharu zasiahlo obrovské zemetrasenie. Pokhara leží tesne pod vyše 8 000 metrov vysokým masívom Annapurna. Či bol balvan transportovaný posledným datovaným zemetrasením spolu s inými úlomkami, alebo bol len uvoľnený silnými otrasmi však stále nie je známe. Je však isté, že vyššie spomenuté zemetrasenie balvanom skutočne pohlo.
 
Táto štúdia má veľký význam pre mnoho vedných oblastí. Ponúka odhad mobilizácie a objemov materiálu transportovaného zemetraseniami. Datovanie sedimentov tiež pomáha určiť v akých intervaloch sa v Himalájach vyskytujú zemetrasenia a vďaka tomuto výskumu vedci tiež získali nový pohľad na tvarovanie veľhôr zemetraseniami.

Prevzaté z originálu "Catastrophic medieval earthquakes in Nepal" na sciencedaily.com