Explózia diverzity cicavcov po vyhynutí dinosaurov
30.12.2015 00:21:30 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 2072x
Diverzita cicavcov doslova explodovala hneď po vyhynutí dinosaurov. Nová analýza fosílií, vykonaná vedcami z University College London, ukázala, že počas Paleocénu (prvých 10 miliónov rokov po vyhynutí dinosaurov) sa výrazne zvýšila anatomická rôznorodosť placentovcov (taxón cicavcov, ktorý dnes obsahuje takmer 5 000 druhov, medzi ktoré patria napríklad ľudia, slony, leňochy, mačky, či delfíny).
Anjali Goswami z University College London podotkla, že keď vyhynuli dinosaury, zmizla veľká časť predátorov a konkurencie dávnych cicavcov. Znížil sa teda tlak, ktorý obmedzoval rozvoj cicavcov, a tie túto novú slobodu naplno využili. Obdobie Paleocénu zaznamenalo nevídaný nárast veľkosti cicavcov, ako aj ich ekologickej diverzity. Už po prvých niekoľkých miliónoch rokov po vyhynutí dinosaurov prešli cicavce výraznejším vývojom než počas 160 miliónov rokov, kedy im vládli dinosaury.
Donedávna sa fosíliám placentovcov z tohto obdobia nevenovalo mnoho pozornosti, pretože dané zvieratá sa dali len veľmi ťažko zaradiť do rodokmeňa cicavcov, keďže im chýbalo viacero charakteristík identifikujúcich dnes žijúce placentovce. Nový výskum však dokázal tento problém vyriešiť tým, že bol vytvorený úplne nový rodokmeň placentovcov, ktorý dokáže zahrnúť aj placentovce z Paleocénu.
Thomas Halliday z University College London povedal, že masové vymieranie spred 66 miliónov rokov, ktoré stálo život dinosaurov, sa považuje za začiatok veku cicavcov. Viaceré nedávne štúdie naznačili, že vývoj cicavcov sa zmenil počas Paleocénu len minimálne, avšak tieto štúdie neskúmali fosílie z daného obdobia. Halliday povedal, že ak sa pozrieme na cicavce zachované vo fosíliách, objavíme veľký rozmach evolúcie, ktorá bola nasledovaná špecializáciou, vedúcou k vývoju cicavcov dobre známych z dnešnej prírody. Najstaršie fosílie placentovcov sa datujú len na niekoľko stoviek tisícov rokov po vyhynutí dinosaurov, čo podčiarkuje význam tejto katastrofy pre diverzifikáciu skupiny cicavcov, do ktorej patríme aj my.
Hallidayov tím skúmal kosti a zuby 904 fosílií placentovcov a snažil sa zmapovať anatomické rozdiely medzi jednotlivými druhmi. Tak sa vedcom podarilo vytvoriť aktualizovaný rodokmeň, ktorý obsahuje 177 druhov placentovcov, z ktorých 94 žilo v Paleocéne. Daný rodokmeň je najväčšou reprezentáciou cicavcov Paleocénu, akú kedy vedci vytvorili, a siaha od obdobia spred 140 miliónov rokov až po dnešnú dobu.
Vedci použili tri metódy na analýzu variability skúmaných cicavcov a každá z nich ukázala, že po vyhynutí dinosaurov skutočne nastala explózia diverzity cicavcov – to je konzistentné s teóriou tvrdiacou, že cicavcom sa začalo dariť vtedy, keď ich dinosaury prestali loviť a zavadzať im.
Goswami povedala, že vymierania sú katastrofou pre druhy, ktoré vtedy vyhynú (akými boli v tomto prípade nelietavé dinosaury), avšak takáto katastrofa môže znamenať veľkú výhru pre druhy, ktoré ju prežijú (ako napríklad placentovce, či potomkovia dinosaurov – vtáky).
Paul Upchurch z University College London dodal, že viacero dávnejších metodických štúdií ukázalo, že je veľmi dôležité zahrnúť do evolučného rodokmeňa toľko druhov, koľko sa doň len zmestí. Upchurch dúfa, že ich nový evolučný rodokmeň cicavcov Paleocénu je robustnejší, ale aj spoľahlivejší, než jeho predchodcovia a že bude dobre slúžiť budúcemu výskumu evolučnej dynamiky. Ďalší výskum by sa mal zamerať na analýzu DNA a jej zahrnutie do podobných štúdií, ako aj na zisťovanie, ako rýchlo sa dokázali placentovce rozšíriť na iné kontinenty pomocou pevninských spojení, ktoré dnes už neexistujú.