Zvieratá s väčším mozgom vedia lepšie riešiť problémy
15.2.2016 23:24:40 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 2362x
Napriek desaťročiam výskumu zostáva myšlienka, že relatívna veľkosť mozgu predurčuje kognitívne schopnosti, kontroverznou – dôvodom je nedostatok experimentálnych dôkazov, ktoré by ju potvrdili. Nedávno vedci predstavili novú štúdiu, ktorá túto domnienku potvrdzuje rozsiahlym experimentom.
Prečo majú niektoré druhy, ako napríklad ľudia, či delfíny, veľký mozog (v porovnaní s ich telom)? A naopak, prečo majú iné druhy, ako napríklad vráskavce obrovské, či hrochy relatívne malý mozog? Sarah Benson-Amram z Oddelenia zoológie a fyziológie Wyomingskej univerzity podotkla, že veľkosť mozgu mäsožravých cicavcov určuje ich schopnosti riešenia problémov. So svojim tímom precestovala deväť zoologických záhrad, roztrúsených po celej krajine a pomocou inovatívneho testu schopnosti riešiť problémy preskúmala 140 zvierat z 39 rôznych druhov mäsožravých cicavcov. Medzi skúmanými zvieratami boli polárne medvede, líšky polárne, tigre, vydry severoamerické, vlky, hyeny škvrnité, či vzácne, exotické druhy, ako napríklad binturongy, leopardy snežné, či rosomáky. Každé zo skúmaných zvierat dostalo 30 minút na to, aby z uzavretej kovovej škatule dostalo von jedlo. Na to, aby sa zviera k jedlu dostalo, muselo najprv pohnúť so závorou, držiacou dvere na mieste. V krabici sa nachádzalo vždy obľúbené jedlo skúmaného zvieraťa (pandy si tam našli bambus a leopardy steak).
Výsledky štúdie ukázali, že zvieratá s väčším mozgom, v porovnaní s ich telom, boli v skúške úspešnejšie, než zvieratá s relatívne menším mozgom. Amram uviedla, že jej štúdia ponúka unikátny pohľad na inteligenciu mäsožravcov a jej výsledky ponúkajú dôležitý dôkaz tvrdenia, že schopnosť riešiť problémy závisí od veľkosti mozgu zvieraťa. Práve tento vzťah bol možno dôvodom, prečo sa u niektorých druhov vyvinuli väčšie mozgy.
Ben Dantzer z Michiganskej univerzity povedal, že úlohu vyriešilo 35 percent zvierat (49 zvierat z 23 rôznych druhov). Najúspešnejšími boli medvede, ktoré pri nej mali úspešnosť až 70 percent. Surikaty a mungá boli najmenej úspešné – nikto z nich úlohu nevyriešil. Vo všeobecnosti však boli veľké zvieratá menej úspešné než tie malé. Pohybová zručnosť pritom úspešnosť v úlohe nijako neovplyvnila.
Profesor Kay Holekamp z Michiganskej štátnej univerzity dodal, že vedci kedysi prišli s hypotézou takzvaného „sociálneho mozgu“, ktorá tvrdí, že väčšie mozgy sa vyvinuli ako odpoveď na výzvy v sociálnom živote. Podľa tejto hypotézy (ktorá získala značnú podporu štúdiami na primátoch) bol dôvod vývinu inteligencie nutnosť predvídať, reagovať na a potenciálne aj manipulovať činy iných jedincov v sociálnej skupine. Ak by bola daná hypotéza pravdivou, museli by byť druhy, žijúce vo väčších sociálnych skupinách, inteligentnejšie. Táto štúdia však hypotézu sociálneho mozgu vyvrátila, keďže nič v nej nepoukazovalo na to, že by veľkosť skupiny, v ktorej živočích žije, nejakým spôsobom ovplyvňovala schopnosť riešiť problémy. Na štúdii sa okrem Amram, Dantzera a Holekampa podieľali aj Eli Swanson z Minnesotskej univerzity a Greg Stricker z Michiganskej štátnej univerzity.
Link k videu ukazujúcemu snahy niektorých zvierat vyriešiť tento hlavolam