Minulosť, prítomnosť a budúcnosť afrického prachu

27.3.2016 00:03:02 | Ján Klučár
sciencedaily.com | Počet zobrazení: 2503x

Vietor Sahary šíri po celom svete toľko prachu, že ním dokáže zmeniť klímu Zeme. Presun prachu, ktorý môže dosiahnuť až na póly, však výrazne kolíše. Tento jav sa snažilo vysvetliť mnoho hypotéz, avšak dodnes sa nepodarilo identifikovať univerzálny vzťah medzi prachom a klímou. Nová štúdia vedcov z Laboratoire Atmosphéres, Milieux, Observations Spatiales (CNRS / Université de Versailles Saint-Quentin-en-Yvelines / Université Pierre et Marie Curie), Centre National de la Recherche Météorologique (CNRS / Météo France) a Scrippsovho ústavu oceánografie (Kalifornská univerzita, v San Diegu) ukázala, že meteorologické javy, akým je aj El Niňo, a zrážky v Sahele majú vplyv na presun prachu, keďže urýchľujú saharský vietor smerom dole z pohorí severozápadnej Afriky. Vedci tiež vyvinuli nový predpoveďový model, ktorý ukázal, že presun saharského prachu bude počas nasledujúcich sto rokov upadať.

 

Saharská púšť produkuje viac prachu, než hociktorá iná púšť na našej planéte – viac než polovica prachu, odpočívajúceho na dne oceánov, pochádza zo severnej Afriky. Tento saharský prach ovplyvňuje aj klímu – mimo iného, obsahuje živiny, ktoré zúrodňujú pevninu aj moria, blokuje, alebo odráža slnečné svetlo, a tiež ovplyvňuje tvorbu oblakov a hurikánov. Saharský prach pozostáva prevažne z aerosolov s priemerom 0,1 až 20 mikrometrov, ktoré nesie vietor až kým sa pod vlastnou hmotnosťou niekde neusadia, alebo ich k zemi nestiahne dážď. Presun a rozprašovanie prachu sú ovplyvňované mnohými meteorologickými javmi, medzi ktoré patria aj El Niňo, Severoatlantická oscilácia, zrážková činnosť v Sahele, Medzitropická konvergenčná zóna a ďalšie. Najviac ich ovplyvňuje intenzita saharského vetra Harmatan, ktorý je urýchľovaný pri prúdení cez pohoria severozápadnej Afriky (medzi ktoré patria napríklad Atlas, Džibál al-Hukkár, Tibesti, či Ennedi). Ak má Harmatan dostatočnú rýchlosť a vanie ponad oblasti, kde sa nachádza mnoho prachu, prach zachytí, a prenesie ho aj na veľké vzdialenosti.
 
Vedci si uvedomili, že, ak chcú pochopiť tieto zložité vzťahy, musia vykonať štatistickú analýzu záznamov o vetre celého 20. storočia (z výšky 10 metrov nad povrchom, čo predstavuje meteorologický štandard). Výskum vetra následne skombinovali s analýzou depozitov prachu v koralových útesoch Cape Verde, čím sa im podarilo odhadnúť fluktuácie presunu prachu od 50. rokov 19. storočia. Výsledky štúdie zrekonštruovali viacero známych udalostí a ukázali, že Severoatlantická oscilácia spôsobila od roku 1910 až po rok 1940 výrazné presuny prachu. Podobný jav sa následne vyskytol v 80. rokoch 20. storočia – vtedy však bolo zaň zodpovedné sucho v Sahele. Výskum tiež ukázal, že Harmatan zvykne byť urýchľovaný hlavne v oblastiach severnej Afriky, kde sa nachádza veľa prachu. Vyššie spomenuté meteorologické javy dokážu na dni až roky pozmeniť intenzitu Harmatanu a tým aj presunu prachu.
 
Výskumná metóda, ktorú si vedci zvolili, úspešne zrekonštruovala zaznamenané udalosti, čo potvrdilo jej presnosť a správnosť. Následne ju teda aplikovali na predpovede budúcej klímy s cieľom zistiť, ako sa budú trendy vyvíjať v 21. storočí. Výsledky predpovedali zníženie tvorby prachu, čo by síce mohlo pomôcť zdraviu ľudí, ale zároveň by to mohlo urýchliť otepľovanie tropických oblastí severného Atlantiku a tým napomôcť tvorbe a rastu hurikánov.

Prevzaté z originálu "The past, present and future of African dust" na sciencedaily.com