Nečakané zmeny svetlých škvŕn na trpasličej planéte Ceres

|

Pozorovania vedcami z Observatória La Silla ESO v Čile odhalili nečakané zmeny svetlých škvŕn na trpasličej planéte Ceres. Pozorná analýza totiž ukázala nielen zmeny, ktoré sa dali kvôli rotácii Ceres očakávať, ale aj zvýšenú jasnosť škvŕn počas dňa, ako aj iné variácie. To naznačuje, že materiál svetlých škvŕn je nestály a pôsobením tepla slnečného svitu sa vyparuje.

Ceres je najväčším telesom pásu asteroidov medzi Marsom a Jupiterom a je jediným objektom tohto pásu, ktorý je klasifikovaný ako trpasličia planéta. Sonda Dawn NASA obieha okolo Ceres už viac než rok, za ktorý detailne zmapovala jej povrch. Jedným z najväčších prekvapení bolo objavenie veľmi svetlých škvŕn, ktoré odrážajú omnoho viac svetla, než zvyšok povrchu Ceres (tieto svetlé škvrny boli spozorované už v rokoch 2003 a 2004 Hubblovým vesmírnym teleskopom NASA a ESA, avšak v omnoho nižšom rozlíšení). Najväčšia zo spomínaných škvŕn sa nachádza v kráteri Occator a jej prítomnosť naznačuje, že Ceres je možno oveľa aktívnejším svetom, než väčšina jej susedov – asteroidov.
 
Paolo Molaro z Astronomického observatória INAF – Trieste podotkol, že, akonáhle spozorovala Dawn záhadné škvrny na povrchu Ceres, hneď si pomyslel na to, ako by sa dali pozorovať zo Zeme. Keď sa Ceres otáča, škvrny sa obracajú k Zemi, od ktorej sa neskôr opäť začnú odvracať. To ovplyvňuje spektrum slnečného svetla, ktoré odrazia smerom na Zem.
 
Ceres sa otočí raz za 9 hodín a výpočty ukázali, že škvrny sa privracajú a odvracajú rýchlosťou len 20 kilometrov za hodinu. To je však dostatočná rýchlosť na to, aby bola merateľná prostredníctvom Dopplerovho javu – a to presnými prístrojmi, akým je aj spektrograf HARPS na 3,6 metrovom teleskope v La Silla.
 
Prostredníctvom HARPS skúmal Molarov tím Ceres po dobu viac než dvoch nocí v júli a auguste 2015. Antonio Lanza z Astrofyzikálneho observatória INAF – Catania povedal, že čo videli ich veľmi prekvapilo. Videli síce aj očakávané zmeny spektra, spôsobené rotáciou trpasličej planéty, avšak od noci k noci videli aj množstvo iných variácií.
 
Tím nakoniec došiel k názoru, že pozorované zmeny sú zrejme spôsobované prítomnosťou nestálych látok, ktoré sa pod slnečným svetlom vyparujú (vedci navrhli, že svetlý materiál škvŕn môže byť čerstvo odhalený vodný ľad, alebo hydratovaný síran horečnatý). Keď sú škvrny v kráteri Occator osvetlené Slnkom, tvoria sa nad nimi opary, ktoré veľmi intenzívne odrážajú slnečné svetlo. Tieto opary sa rýchlo vyparia, čo má za následok pokles intenzity odrážaného svetla. Tento jav sa mení od noci k noci, takže sa ním tvorí množstvo krátkodobých, aj dlhodobých náhodných vzorov.
 
Ak sa vedcom podarí túto domnienku potvrdiť, bude to znamenať, že Ceres sa od Vesty a od ostatných asteroidov veľmi líši. Napriek tomu, že je Ceres relatívne izolovaná, je zrejme vnútorne aktívna (viaceré z vnútorne najaktívnejších telies našej slnečnej sústavy, ako napríklad veľké mesiace Jupiteru a Saturnu, sú vystavované silným slapovým silám vďaka ich relatívnej blízkosti k veľmi hmotným planétam). Už dávnejšie sa vie, že Ceres je bohatá na vodu, avšak nie je známe, či je voda zodpovedná aj za svetlé škvrny. Nevie sa ani nič o zdroji energie, ktorý by spôsoboval únik materiálu z povrchu tejto trpasličej planéty. Dawn Ceres aj naďalej skúma, takže sa o jej záhadných škvrnách možno čoskoro dozvieme viac. Pozorovania prostredníctvom HARPS a iných pozemných prístrojov však budú pokračovať aj dávno po skončení misie Dawn.

Prevzaté z originálu "Unexpected changes of bright spots on dwarf planet Ceres" na sciencedaily.com