Návrat života po sopečnej katastrofe

10.4.2016 00:26:15 | Ján Klučár
sciencedaily.com | Počet zobrazení: 1597x

Celosvetové masové vymieranie spred 201,5 milióna rokov (na konci Triasu) bolo zodpovedné za vyhladenie 60 percent morského života, vrátane koralových útesov a morských schránkovcov. Na súši si táto katastrofa vyžiadala životy mnohých rastlín a obrích plazov, ktoré zvykli súperiť s najstaršími dinosaurami. Nová štúdia fosílií a izotopov ortuti zo sopečného plynu, uchovaného v sedimentárnych depozitoch, nájdených v Nevade, sa rozhodla zistiť, kedy sa biodiverzita na našej planéte z tejto rany vystrábila.

 

Masové vymieranie na konci Triasu bolo zrejme spôsobené rekordným únikom oxidu uhličitého do atmosféry, sprevádzajúcom obrovské sopečné erupcie v samotnom srdci superkontinentu Pangea, ktorý sa nakoniec rozlámal do formy dnešných svetadielov. Na mieste erupcií (nazývaného Stredoatlantická magmatická provincia) sa po rozpade Pangei sformoval Atlantický oceán.
 
Kathleen Ritterbush z Utahskej univerzity zistila, že až po skončení sopečných erupcií mal život šancu spamätať sa z tejto katastrofy (začiatok erupcií vedci odhadli na 201,6 milióna rokov pred naším letopočtom a koniec na 200,9 milióna rokov pred naším letopočtom).
 
Kým jej kolegovia analyzovali vzorky ortuti, Ritterbush zbierala kamene a skúmala dávne morské hubky. Stopy ortuti v kameni ukázali presné načasovanie veľkých erupcií, sprevádzajúcich roztrieštenie Pangei.
 
Napriek tomu, že kalmarom podobné amonity sa začali výrazne diverzifikovať hneď po skončení erupcií, ekológia morského dna sa spamätávala lenveľmi pomaly. Hubky pokrývali pobrežné ekosystémy celé 2 milióny rokov pred tým, než návrat mäkkýšov a koralov obnovil zašlú slávu týchto regiónov.

Prevzaté z originálu "When life returned after a volcanic mass extinction" na sciencedaily.com