Záhad okolo 9. planéty ubúda
23.4.2016 23:24:59 | Ján Klučársciencedaily.com | Počet zobrazení: 2183x
Astrofyzici z Bernskej univerzity nedávno namodelovali vývoj záhadnej planéty na okraji našej slnečnej sústavy. Odhadli, že, ak existuje, v súčasnosti má jej polomer 3,7-násobok polomeru Zeme a na jej povrchu vládnu teploty na úrovni – 226 °C.
Práca Konstantina Batygina a Mikea Browna z Kalifornského technického ústavu (Caltech) o teoretickej 9. planéte našej slnečnej sústavy inšpirovala profesora Christopha Mordasiniho a jeho študentku Esther Linder z Bernskej univerzity k vlastným snahám o odhalenie tohto záhadného objektu. Ak naozaj existuje, aká veľká a jasná je táto 9. planéta? Aká je jej povrchová teplota a ktorý teleskop má najvyššie šance ju nájsť?
Mordasini a Linder sú expertmi v modelovaní vývoja planét. Väčšinou skúmajú formovanie mladých exoplanét v diskoch hviezd, vzdialených na celé svetelné roky, ako aj potenciál ich priameho pozorovania astronomickými prístrojmi budúcnosti, akým je napríklad aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba.
Linder podotkla, že teoretická planéta 9 je na pomery ich výskumu veľmi blízkym objektom, napriek tomu, že je od Zeme 700-krát ďalej než Slnko. Mordasini a Linder predpokladajú, že planéta 9 je viac-menej zmenšenou verziou Uránu, či Neptúnu – malý ľadový obor, obalený vodíkom a héliom. So svojim modelom dejín tejto planéty sa tímu podarilo určiť zmeny v jej polomere a jasnosti počas 4,6 miliardy rokov dlhej histórie našej slnečnej sústavy.
Planéta s predpovedanou hmotnosťou 10-násobku hmotnosti Zeme by mala mať 3,7-krát väčší polomer než Zem a jej povrchová teplota by mala byť – 226 °C, alebo 47 °K. Je to síce veľmi nízka teplota, avšak bez ohrievania jadrom planéty by bola ešte nižšia – len 10 °K. Slnečné svetlo, ktoré sa od 9. planéty odrazí, predstavuje len malú časť celkového detekovateľného žiarenia – planéta je teda v infračervenom spektre omnoho svietivejšia, než v spektre viditeľnom. Mordasini uviedol, že vďaka jeho štúdii sa z abstraktného konceptu 9. planéty stáva reálny teoretický objekt s unikátnymi fyzikálnymi vlastnosťami.
Vedci si tiež overili, či ich výsledky dokážu vysvetliť fakt, že doteraz ešte žiaden teleskop nedokázal túto planétu objaviť. Zistili, že dávnejšie pozorovania mali len minimálnu šancu detekovať objekt, nepresahujúci 20-násobok hmotnosti Zeme, a to platí hlavne ak sa planéta 9 v súčasnosti nachádza v najvzdialenejšej časti svojej obežnej dráhy okolo Slnka. Avšak sonda NASA Wide-field Infrared Survey Exoplorer by zrejme dokázala takúto planétu objaviť ak by mala hmotnosť aspoň 50-násobku Zeme. Linder dodala, že tieto odhalenia ohraničili hmotnosť teoretickej planéty jasným horným limitom. Teleskopy budúcnosti, ako napríklad Large Synoptic Survey Telescope, ktorý stavajú blízko Cerro Tololo v Čile, a detailný výskum by mali byť onedlho schopné definitívne objaviť, alebo vylúčiť teoretickú planétu 9. Táto štúdia bola financovaná v rámci projektu PlanetsInTime Švajčiarskej národnej nadácie pre vedu a projektu PlanetS NCCR.