Fosílie zubov ukázali, že semená zachránili predkov vtákov pred vyhynutím

|

Keď vyhynuli dinosaury, zmizli nielen obri, ako Tyrannosaurus, či Triceratops, ale aj veľké množstvo malých dinosaurov, podobných vtákom. Doteraz pritom zostávalo záhadou, prečo prežilo len zopár z týchto vtákom podobných dinosaurov, z ktorých sa nakoniec vyvinuli dnešné vtáky, a zvyšok nakoniec vyhynul. Nová štúdia naznačuje, že náhle ekologické zmeny po dopade meteoru boli pre mäsožravé, vtákom podobné dinosaury väčším problémom, než akým boli pre dávne vtáky s bezzubým zobákom, keďže tie, na rozdiel od mäsožravých dinosaurov, sa dokázali kŕmiť aj semenami (po dopade meteoru všetky ostatné zdroje potravy náhle zmizli).

Paleontológ Derek Larson z Dinosaurieho múzea Philipa J. Currie v Alberte a Torontskej univerzity podotkol, že o maniraptoroch, malých, vtákom podobných dinosauroch Kriedy, toho vieme len minimum. Sú to jedny z najbližších príbuzných dnešných vtákov a na konci Kriedy z nich väčšina vyhynula, vrátane vtákov so zubmi – predkovia dnešných vtákov však veľké vymieranie prežili. Dôvod ich prežitia však zostáva tajomstvom.
 
Larsonov tím, ktorý zahŕňal aj Davida Evansa z Kráľovského ontárijského múzea a Torontskej univerzity a Caleba Browna z Kráľovského Tyrrellovho múzea paleontológie, skúmal, či bolo veľké vymieranie na konci Kriedy náhlou udalosťou, alebo len postupným úpadkom, ktorý bol slávnym meteorom len dokončený. Fosílie naznačujú, že pravdivé by mohli byť oba scenáre – závisí od druhu dinosaura, ktorému dané fosílie patria.
 
Larson zozbieral údaje o 3 104 fosilizovaných zuboch štyroch rôznych rodov maniraptorov. Niektoré z nich boli už dávnejšie publikované, avšak väčšina práce pochádzala priamo z Larsonovho mikroskopu, ktorým katalogizoval tvar a veľkosť každého zubu.
 
Larson sa snažil nájsť súvislosti medzi zubmi, ktoré pochádzali od jedincov z časového rozmedzia 18 miliónov rokov (časový úsek, ktorý sa končil spolu s Kriedou). Ak by rozdiely medzi zubmi časom mizli, naznačovalo by to stratu diverzity, spôsobenú úpadkom ekosystému a dlho trvajúce hynutie druhov. Ak by však rozdiely medzi zubmi pretrvávali, poukázalo by to na bohatý a milióny rokov stabilný ekosystém a smrť vtákom podobných dinosaurov by sa dala vysvetliť jedine náhlou katastrofou na konci Kriedy.
 
Údaje o zuboch nakoniec poukázali na druhú z týchto možností. Rozdiely medzi maniraptormi boli výrazné počas celých posledných 18 miliónov rokov Kriedy. Až na konci Kriedy náhle vyhynuli. Tím zastáva názor, že na prežití časti týchto dinosaurov, z ktorých za vyvinuli dnešné vtáky, má veľký podiel ich strava. Podľa Larsona  bol posledný spoločný predok dnešných vtákov bezzubý tvor so zobákom, živiaci sa semenami.
 
Predkovia dnešných vtákov prežili dopad meteoru, pretože boli schopní kŕmiť sa semenami. Náraz vesmírneho telesa zasadil úder listom a ovociu, závislým od Slnka, avšak odolné semená boli k dispozícii aj naďalej – až dokým sa opäť neobnovili aj iné možnosti potravy. Larson dodal, že až do konca Kriedy žili zubaté, vtákom podobné dinosaury šťastný život – a potom náhle vymreli. Niektoré druhy vtákov však, zrejme vďaka schopnosti jesť semená, vymieranie prežili.

Prevzaté z originálu "Fossil teeth suggest that seeds saved bird ancestors from extinction" na sciencedaily.com