Kde zmizla ISON?

|

Astronómovia, či už profesionálni, alebo amatérski, namierili na deň vďakyvzdania roku 2013 svoje prístroje na Slnko. Netrpezlivo očakávali príchod prastarej kométy ISON, prichádzajúcej k nám z Oortovho oblaku na okraji našej slnečnej sústavy. Očakávalo sa, že 28. novembra kométa prerazí korónu nášho Slnka. Všetci očakávali úchvatný pohľad, no to čo videli, im napriek tomu vyrazilo dych – na oblohe nebolo vôbec nič.

Paul Bryans z Národného Centra pre atmosférický výskum NCAR uviedol, že najprv sa im ani nechcelo veriť, že na oblohe, ktorú pozorovali, sa naozaj nenachádzalo vôbec nič nezvyčajné. Bryans plánoval kométu pozorovať prostredníctvom teleskopu NASA Solar Dynamics Observatory a prekvapivú absenciu očakávanej kométy si najprv poriadne overil. Aj po overení bolo zrejmé, že naozaj nebolo na oblohe čo vidieť – to však vôbec nemusí byť sklamaním.
 
A skutočne to ani sklamaním nebolo, keďže absencia kométy Bryansovi a jeho kolegovi Deanovi Pesnellovi z Goddardovho centra pre vesmírne lety poskytla unikátnu záhadu, na ktorej riešení sa mnohému naučili. Podľa Bryansa sa kométa ISON pravdepodobne rozpadla ešte skôr, než sa priblížila k Slnku.
 
Vedci, zaoberajúci sa výskumom Slnka (medzi ktorých patrí aj Bryans), majú o kométy, akou bola aj ISON veľký záujem, keďže tieto telesá slúžia ako sondy, poskytujúce nedoceniteľné údaje o záhadných slnečných korónach. Ich cesta popri Slnku dokáže odhaliť zloženie slnečnej koróny, či charakteristiky magnetického poľa našej hviezdy.
 
O takéto kométy nezvykne bývať núdza, avšak zvyčajne sú tak malé, že prelet popri Slnku neprežijú. Väčšie kométy, akými bola ja kométa Lovejoy, ktorá prešla korónou Slnka v decembri roku 2011, dokážu túto ťažkú skúšku úspešne absolvovať napriek tomu, že veľká časť ich hmotnosti pri tom zhorí – výsledkom zvykne byť vznik chvostu, vyžarujúceho silné ultrafialové žiarenie.
 
Kométu ISON vedci prvýkrát spozorovali viac než rok pred jej plánovaným priblížením sa k Slnku. Predpokladali, že je dosť veľká na to, aby svoju cestu prežila. Bola veľmi jasná, čo bolo interpretované ako znak jej veľkých rozmerov.
 
Vedcov veľmi prekvapilo keď observatóriá NASA nespozorovali žiadnu jasnú stopu tejto kométy. V štúdii, publikovanej v roku 2014 tím výskumníkov navrhol, že spomínaná kométa nevyžarovala extrémne ultrafialové žiarenie, ako to, ktoré mohli vedci pozorovať pri kométe Lovejoy, z toho dôvodu, že okolo Slnka prešla vo väčšej vzdialenosti.
 
Bryans a Pesnell však s týmito závermi nesúhlasia. Pomocou údajov zo Solar Dynamics Observatory porovnali ISON s Lovejoy, pričom systematicky vyhodnotili všetky možné rozdiely medzi týmito dvoma kométami (vrátane hustoty slnečnej atmosféry, magnetického poľa našej hviezdy a veľkosti komét), ako aj rozdiely, ktoré mohli ovplyvniť ich emisie extrémneho ultrafialového žiarenia.
 
Bryans podotkol, že Lovejoy im pri výskume slúžila ako porovnávací model. Ak by bola ISON od Slnka vo väčšej vzdialenosti, než v akej bola Lovejoy, bol by medzi nimi rozdiel. Tento rozdiel by však v žiadnom prípade nebol dosť veľký na to, aby mohla ISON úplne „zmiznúť“. Zastáva preto názor, že zmiznutie ISON sa dá najlepšie vysvetliť jej veľkosťou. Odhadol, že polomer ISON bol podstatne menší, než polomer Lovejoy.
 
Ak majú Bryans a Pesnell pravdu, znamená to, že odhady veľkosti kométy ISON pred jej priblížením sa k Slnku boli prehnane veľké. Medzi veľkosťou kométy a jej svietivosťou je nezanedbateľný vzťah, avšak existujú aj iné faktory, ktoré môžu ovplyvniť jej jasnosť.
 
O ISON si vedci myslia, že jej „výlet“ okolo Slnka bol jej prvým, čo znamená, že stále obsahovala aj vysoko nestabilné látky, ktoré sa ešte nestihli spáliť. To mohlo zvýšiť jej jasnosť napriek tomu, že jej veľkosť tejto jasnosti vôbec nezodpovedala. Bryans dodal, že pri prvom prelete okolo Slnka kométa stále obsahuje vonkajšie vrstvy ľadu, ktoré veľmi rýchlo vyhoria a sú veľmi svietivé. Je tiež možné, že kométa sa rozlámala na kusy ešte predtým, než sa dostala do koróny Slnka. Je teda prípustné, že keď kométa priletela až k Slnku, zostávali z nej už len prach a malé úlomky.

Prevzaté z originálu "The comet that disappeared: What happened to Ison?" na sciencedaily.com