Ako si pygmejci vymieňajú poznatky o liečivých rastlinách

|

Keď ochorie pygmejec BaYaka, žijúci na severe Konžskej republiky, nezájde k doktorovi, aby dostal predpis na lieky – spoľahne sa radšej na dedené poznatky o liečivých rastlinách. Vedci sa nedávno rozhodli tieto tradície preskúmať – analyzovali spôsoby, akými pygmejci rastliny využívajú, ako aj dedenie poznatkov o ich využití.

Gul Deniz Salali z University College London uviedla, že pred touto štúdiou si ani nedokázala predstaviť, že by títo ľudia využívali domorodé rastliny toľkými rôznorodými spôsobmi. Ukázalo sa, že rastliny sú pre ľudí BaYaka jedným zo základných faktorov určujúcich sociálne normy. Viacerí pygmejci jej povedali, že sú to práve rastliny, ktoré sa v ich spoločnosti využívajú na odhalenie a potrestanie neverníkov.
 
Salali už dlho zaujímalo ako dokázala spoločnosť lovcov a pátračov zozbierať tak rozsiahle vedomosti o využívaní miestnych rastlín – o ich veľkom prínose pre prežitie týchto pygmejcov v domovine, pokrytej tropickými dažďovými pralesmi. So svojim tímom vykonala rozsiahle interview s 219 pygmejcami zo 4 táborov, ktorí rôznymi spôsobmi využívali až 33 miestnych rastlín.
 
Ukázalo sa, že svadby podporujú výmenu poznatkov o lekárskych využitiach rastlín aj medzi vzdialenými príbuznými. Dôležitým bolo tiež spolunažívanie mnohých rodín v jednom tábore, vďaka ktorému si mohli pygmejci medzi sebou vymieňať poznatky, získané spoločnými výpravami a poverami.
 
Najčastejšie hlásené liečivé využívanie rastlín bolo liečenie tráviacich a dýchacích ťažkostí. Niektoré rastliny slúžili ľuďom BaYaka aj na zber húseníc, či medu, ako aj na otrávenie lovených opíc a rýb. Rastliny v konečnom dôsledku regulovali aj spoločenský život, vrátane záležitostí klamstva a tabuizovaných sexuálnych záležitostí – prostredníctvom šťavy, extrahovanej z kôry istého stromu pygmejci odhaľovali a trestali neverníkov.
 
Keď bol pygmejec svojej partnerke neverný (alebo naopak), ostatní pygmejci mu (alebo jej) do očí vyžmýkali jedovatú šťavu, ktorá má potenciál ovplyvniť jeho (alebo jej) videnie. Ak sa tak naozaj stalo, bola táto osoba vyhlásená za vinnú z nevery. Táto tradícia bola medzi ľuďmi v tábore veľmi rozšírená.
 
Vedomosti o liečivých rastlinách sa šíria najmä medzi manželmi a prostredníctvom iných príbuzenských vzťahov, avšak poznatky rastlín zamerané na získavanie potravy a udržiavanie sociálnych noriem sa bez problémov šírili aj medzi pygmejcami, ktorí vzájomne neboli v žiadnom príbuzenskom vzťahu (išlo o poznatky dôležité pre aktivity vyžadujúce úzku spoluprácu). Ukázalo sa tiež, že matky BaYaka, ktoré sa nebáli využiť pri chorobách liečivé schopnosti rastlín, mali vo všeobecnosti zdravšie deti.
 
Salali dodala, že v blízkej budúcnosti sa chystá zistiť, ako ovplyvňuje život lovcov a pátračov v blízkosti obchodných miest krajiny ich vedomosti o využívaní rastlín. Salali strávila čas v pygmejských táboroch, nachádzajúcich sa v lese, aj v tých väčších, ktoré vyrástli v drevorubačských osadách. Veľmi ju zaujímajú biologické a kultúrne rozdiely, ktoré vznikli v dôsledku prechodu medzi kočovným životom lovcov a pátračov a usadenejším jestvovaním farmárskych komunít.

Prevzaté z originálu "Tracing the path of pygmies' shared knowledge of medicinal plants" na sciencedaily.com