Proxima Centauri je Slnku podobnejšia, než sa predpokladalo

|

V auguste vedci ohlásili objav planéty veľkosti Zeme (Proxima b), obiehajúcej blízku hviezdu Proxima Centauri v rámci jej obývateľnej zóny. Na prvý pohľad sa síce Proxima Centauri od nášho Slnka veľmi líši (je to malý a chladný červený trpaslík, ktorý je desaťnásobne menej hmotný a tisícnásobne menej svietivý, než naša vlastná hviezda), napriek tomu však nový výskum ukázal, že v jednom sa Slnku veľmi podobá – má pravidelný cyklus slnečných škvŕn.

Slnečné škvrny sú tmavými škvrnami na povrchu hviezdy, kde vládne o niečo nižšia teplota, než v ich okolí. Vytvárajú ich magnetické polia – hviezda sa skladá z ionizovaného plynu (plazmy), ktorého prúdenie je obmedzované magnetickými poľami, čím vznikajú, okrem iného, aj vyššie spomenuté škvrny. Zmeny magnetického poľa hviezdy dokážu ovplyvniť počet aj rozmiestnenie škvŕn na povrchu hviezdy.
 
Naše Slnko funguje na báze 11-ročného cyklu aktivity – počas slnečného minima sa na ňom nenachádzajú takmer žiadne škvrny, kým počas slnečného maxima zvykne byť posiate aj viac než 100 škvrnami, ktoré vtedy pokrývajú o niečo menej než jedno percento povrchu našej hviezdy.
 
Nová štúdia zistila, že aj Proxima Centauri má podobný cyklus, ktorý však trvá len 7 rokov. Jej cyklus je však oveľa výraznejší než cyklus Slnka – škvrny zvyknú pokrývať aj viac než pätinu jej povrchu. Viaceré z týchto škvŕn zvyknú byť, vo vzťahu k veľkosti samotnej hviezdy, podstatne väčšie, než tie na Slnku. Brad Wargelin z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics (CfA) uviedol, že ak žijú na Proxime b mimozemšťania, môžu pravidelne pozorovať úžasnú svetelnú šou.
 
Astronómov objav hviezdnych cyklov na Proxime Centauri veľmi prekvapil pretože očakávali, že jej vnútro sa bude od vnútra Slnka veľmi líšiť. Vonkajšia vrstva Slnka (s hrúbkou tretiny polomeru Slnka) je vystavená konvekčným pohybom – je možné ju prirovnať k hrncu s vriacou vodou. Vnútro Slnka však zostáva relatívne pokojné. Tieto dve slnečné vrstvy sa otáčajú rôznymi rýchlosťami a mnohí astronómovia si zvykli myslieť, že práve táto rozdielna rýchlosť pohybu vytvára cyklus magnetickej aktivity nášho Slnka. Naproti tomu vo vnútri malého červeného trpaslíka by mala konvekcia siahať až po jadro hviezdy, čiže by žiaden takýto cyklus mať nemala.
 
Jeremy Drake z CfA uviedol, že prítomnosť hviezdneho cyklu na Proxime Centauri ukázala, že ešte stále sme úplne nepochopili ako magnetické polia hviezdy vôbec vznikajú. Nová štúdia neskúmala, či cyklus Proximy Centauri ovplyvňuje potenciál obývateľnosti planéty b avšak existuje teória, ktorá tvrdí, že záblesky, či slnečný vietor (ktoré sú obe vytvárané magnetickými poľami) dokážu planétu zbaviť jej atmosféry, čo by Proximu b spravilo podobnou nášmu Mesiacu, ktorý síce je v obývateľnej zóne Slnka, no o obývateľnosti v jeho prípade nemôže byť ani reč.
 
Steve Saar z CfA dodal, že priame pozorovania Proximy b sú stále ďalekou budúcnosťou. Kým na túto budúcnosť čakáme, je výskum jej hviezdy to najlepšie čím si môžeme krátiť čas. Skúmanie hviezdy nám totiž poskytuje nedoceniteľné údaje, ktoré sa dajú využiť v overovaní teórií vzťahu medzi hviezdami a planétami. Pri tejto štúdii pomohli údaje získané od All Sky Automated Survey, ako aj od vesmírnych teleskopov Swift, Chandra a XMM-Newton.

Prevzaté z originálu "Proxima Centauri might be more sunlike than we thought" na sciencedaily.com