Obnovenie krajiny po požiaroch v Grécku

|

Krajine v Grécku bude trvať mnoho rokov kým sa obnoví po tohtoročných požiaroch. Grécka pobočka organizácie WWF varuje, že ak vláda nezabezpečí ochranu spálených území počas procesu obnovovania, nemusí k nemu vôbec dôjsť.

Skupina vedcov už vydala správu, ktorá ukazuje ako sa spojili roky úbohej starostlivosti o lesy s vysokými teplotami a suchým počasím a spôsobili katastrofu, ktorá zabila najmenej 67 ľudí.

Európsky informačný systém lesných požiarov uviedol, že v lete bolo v Grécku spálených viac ako 270 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy, domovov a chránených lesov. Je to viac ako dvojnásobok toho, čo zhorelo pri posledných veľkých požiaroch v roku 2000 a predstavuje to 5% celkovej plochy krajiny.

WWF tvrdí, že grécka vláda, ktorá je zodpovedná za laxnú ochranu územia, musí prekročiť hranicu sľubov – obnoviť zdevastované územie a ochrániť územie pred kultivovaním a zvieratami. V opačnom prípade riskuje, že lesy stratí navždy.

Niektoré časti lesov sú podobne ako časti západu USA závislé od ohňa a regenerujú sa rýchlo. Nízke rastliny sa obnovia do dvoch až troch rokov. Väčšina zničenej krajiny však bude na obnovu potrebovať oveľa dlhší čas.

Nezvyčajnou vlastnosťou tohtoročných požiarov bolo, že dosiahli vysokú nadmorskú výšku – až 1500 m n.m. Vyššie položené lesy v Grécku nie sú zvyknuté na požiare a ich obnovenie môže trvať 50 alebo aj viac rokov.

Nejde totiž o typický stredomorský les, ktorý sa rýchlo obnovuje. Napríklad grécke jedle rastúce vo väčších výškach potrebujú iné druhy stromov, ktoré by im poskytovali tieň.

Plamene zasiahli aj sedem oblastí zaradených do siete Natura 2000, ktorá združuje chránené územia v Európe snažiace sa o zastavenie straty biodiverzity.

Spálené územia boli domovom mnohých živočíšnych druhov, medzi inými aj šakala obyčajného, jeleňa lesného - wapiti a niekoľkých druhov jašteríc a korytnačiek.

WWF ešte nevie povedať, či druhy prežijú stratu prirodzeného prostredia.

Vedci a ochrancovia prírody varujú, že pokiaľ vláda rýchlo a rázne nezasiahne, lesy čelia veľkému riziku. Bez rastlín, ktoré by spevňovali pôdu, hrozí napríklad veľká erózia, povodne a zosuvy pôdy v dôsledku možných veľkých dažďov. Obzvlášť veľké riziko je vo vyššie položených oblastiach.

Odborníci varujú, že je chyba, ak sa na obnovovaných územiach pohybuje dobytok. Ten totiž môže narušiť prirodzenú regeneráciu a ovplyvniť zmenu vegetačných typov. Preto vyzývajú vládu, aby farmárom dotovala krmivo.

Nikto nevie, akým spôsobom plánujú grécke autority územie zachrániť. Vláda síce ohlásila plánovanú obnovu, ale environmentálne skupiny ako WWF sú skeptické. Považujú to za zvyčajnú rétoriku krajiny, ktorá takmer nikdy nie je naplnená.

Grécky zákon nezakazuje výstavbu na území chránených lesov, preto je po každom z požiarov vždy aspoň nejaká časť územia zastavaná.

V snahe predísť úplnému zničeniu týchto divých miest vytvorila WWF tím „environmentálnych advokátov“, ktorí budú monitorovať možné prípady zásahu do životného prostredia.

Zmeny vo využívaní pôdy a chorý prístup k jej rehabilitácii môže totiž skutočne viesť k totálne deštrukcii týchto miest.

originál článku