Vyrieši využívanie vesmíru environmentálnu krízu?

|

Pred 50 rokmi vypustil Sovietsky zväz úspešne družicu Sputnik I, čím odštartoval využitie vesmíru pre politické, vojenské, technologické a vedecké ciele. Odvtedy sme do vesmíru vypustili stovky satelitov, sond, teleskopov, mesačných misií a planetárnych modulov.

Politológ Rasmus Karlsson z University of Lund vo Švédsku si myslí, že vesmír nám môže dať odpovede na otázky udržateľnej budúcnosti, ktoré nie sú zrejmé pri pohľade na zemskom povrchu. Tvrdí, že počas histórie sa objavili dva prvky udržateľného rozvoja. Sú to ekologizmus a environmentalizmus.

Ekologizmus ponúka riešenie zdôrazňujúc potrebu veľkej socioekonomickej reformy zameranej na postindustriálnu éru. Naopak environmentalizmus poukazuje na ochranu, obnovenie a rozvoj prirodzeného životného prostredia v súčasných pomeroch.

Karlsson si myslí, že existuje aj tretí prístup k dlhodobo udržateľnému rozvoju, ktorý je dnes na pokraji záujmu. Ide o rozsiahlu priemyselnú expanziu do vesmíru.

Myslí si, že prístup k nerastným surovinám na Mesiaci a k nefiltrovanej slnečnej energii pomôže dramaticky zvýšiť zásoby zdrojov a energie a spôsobí pokles množstva škodlivých látok. Prístup by uspokojil dve z najžiadanejších vecí týkajúcich sa udržateľnosti – nájdenie obnoviteľných zdrojov energie a odstraňovanie škodlivých látok.

Nedostatok zdrojov, znečistenie a ubúdanie fosílnych palív sa za posledné desaťročia stali vážnymi environmentálnymi problémami. Environmentalisti preto volali po masívnej redukcii spotreby energie a materiálov. Bez zjavného súvisu je ale prítomný aj fakt, že prísľub objavovania vesmíru je tu len pre technologických optimistov, ktorých ekonomické pozadie nikdy neprizná nedostatok zdrojov.

Karlsson si myslí, že je čas zosúladiť politiku nedostatku s technologickým optimizmom a vytvoriť spoločnú politickú víziu 21. storočia, ktorá bude viesť k skutočne udržateľnej planéte rozšírením nášho dosahu do vesmíru.

originál článku