Objavili najväčší extrasolárny planetárny systém
8.11.2007 10:41:06 | QNew Scientist | Počet zobrazení: 2171x
Pri blízkej hviezde objavili vedci už piatu planétu, čo z nej robí stred najväčšieho známeho planetárneho systému okrem nášho. Planéta je podľa dohadov plynový obor ako náš Saturn, ale vedci tvrdia, že niektorý z jej veľkých mesiacov by mohol byť hostiteľom života, pretože planéta leží v prijateľnej vzdialenosti od hviezdy, v ktorej je možná existencia tekutej vody.
Planétu objavili pri hviezde 55 Cancri, ktorá je od Zeme vzdialená asi 41 svetelných rokov a je značne chladnejšia a tmavšia ako Slnko.
Predtým sa vedelo, že systém hviezdy 55 Cancri obsahuje štyri iné planéty, z ktorých sú tri obrovské a obiehajú okolo hviezdy vo vzdialenosti menšej ako je vzdialenosť Merkúru od Slnka. Štvrtá je štyrikrát masívnejšia ako Jupiter a obieha hviezdu vo vzdialenosti Jupiteru od Slnka. Všetky planéty objavili na základe vplyvu ich gravitácie na materskú hviezdu technikou nazývanou metóda radiálnej rýchlosti.
Astronómovia použili rovnakú metódu a objavili piatu planétu, ktorá leží medzi horúcimi blízkymi planétami a chladnou vzdialenou planétou. Objavil ju tím vedcov pod vedením Debry Fisherovej zo Štátnej univerzity v Kalifornii a Geoffa Marcyho z Kalifornskej univerzity v Berkeley.
Novú planétu nazvali 55 Cancri f. Obieha hviezdu vo vzdialenosti 117 miliónov kilometrov, čo je asi o 8% viac ako je vzdialenosť Venuše od Slnka. Je to vzdialenosť, ktorá sa pohybuje v zóne, v ktorej je možná existencia tekutej vody.
Planéta ale pravdepodobne neposkytuje správne podmienky pre život. Jej hmotnosť sa pohybuje niekde medzi hmotnosťou Neptúna a Saturna (45-násobok hmotnosti Zeme), preto sa podľa vedcov skladá z veľkej časti z plynov, čo je ako vieme pre život veľmi nepriaznivé.
„Planétu si môžme predstaviť ako ťažký Neptún alebo možno aj Saturn s prstencami a množstvom mesiacov,“ povedala Fischerová.
Je tu stále šanca, že na jednom z mesiacov budú podmienky priaznivé pre život. V našom solárnom systéme majú všetky veľké planéty na báze plynov množstvo mesiacov. Ak teda planétu obieha nejaký mesiac, mohol by mať na svojom skalnatom povrchu zásoby vody.
Tento mesiac by musel byť aspoň tak veľký ako Mars aby mal dostatočnú gravitáciu na dlhodobejšie udržanie vody na svojom povrchu. Žiaden z mesiacov slnečnej sústavy nie je taký masívny. Navyše vedci ešte žiaden mesiac obiehajúci okolo novej planéty neobjavili.
Ďalšie výpočty ukážu, či v systéme existujú aj ďalšie planéty alebo či veľké planéty zabránili vzniku ďalšieho objektu, na ktorom by bol potenciálne možný život.
originál článku
virtuálna cesta zo Zeme k najväčšiemu extrasolárnemu planetárnemu systému