Je krása sochy v mozgu pozorovateľa?
26.11.2007 13:24:14 | QScience Daily | Počet zobrazení: 3164x
Existuje objektívne biologické pozadie vnímania umenia? Otázku si položili vedci, ktorí jej odpoveď hľadali pomocou fMRI záberov mozgovej činnosti. Tie použili na štúdium nervovej aktivity ľudí, ktorí nemali žiadne umelecké vzdelanie a pozerali sa na klasicistické a renesančné sochy.
Objektívne vnímanie vedci skúmali pomocou kontrastných obrázkov klasicistických a renesančných sôch s dokonalou proporciu obsahujúcou tzv. Zlatý rez a podobných sôch so zmenenými proporciami so zníženou estetickou hodnotou. V oblasti aktivácie mozgu sa ukázalo, že prítomnosť zlatého rezu aktivuje určité špecifické množiny kortikálnych neurónov ako aj inzulu, štruktúru zmierňujúcu emócie. Odozva bola značná aj v prípade, že ľudia obrázok zahliadli len krátko, keď musel mozog zareagovať veľmi spontánne.
Vedci testovali aj subjektívne vnímanie. Ľudia mali povedať, či sa im sochy zdajú pekné alebo škaredé. Obrázky, ktoré ľudia považovali za pekné, aktivovali pravú časť amygdaly, štruktúry, ktorá zodpovedá za obohatenie prichádzajúcej informácie o emócie.
Pozorovanie ukázalo, že u ľudí, ktorí sa nevyznajú v umení je zmysel pre krásu riadený dvomi nezávislými procesmi. Jeden je založený na spojenej aktivácii množín kortikálnych neurónov a inzuly, druhý je založený na subjektívnych emocionálnych skúsenostiach jednotlivca a aktivácii amygdaly. Vedci tvrdia, že oba faktory prispievajú k nášmu celkovému vnímaniu umeleckých diel.
V histórii umenia dochádzalo často k napätiu medzi objektívnymi hodnotami a subjektívnym úsudkom. Toto napätie sa prehlbuje, keď umelci vytvoria nové estetické parametre, ktoré súvisia s kultúrnym dedičstvom, módou alebo novosťou. Základná otázka ostáva ale stále tá istá: Ak sa pominie móda a novosť diela, stane sa ich práca stálou súčasťou ľudského dedičstva aj bez rezonancie v niektorých ľudských orgánoch?