Prstence Saturna môžu byť „večné“

13.12.2007 13:51:03 | Q
Science Daily | Počet zobrazení: 1616x

Podľa vedcov môžu byť prstnece staršie ako sa predpokladalo.

 

Nové dáta zo sondy Cassini ukázali, že tenké skupiny obiehajúcich častíc sú pri planéte prítomné viac ako miliardy rokov a budú existovať ešte veľmi dlho.

Znamená to, že nežijeme v nijakom špeciálnom čase – obrovská planéta mala stále rovnaký vzhľad.

Predchádzajúce údaje priviedli vedcov k presvedčeniu, že prstence vznikli pred 100 miliónmi rokov keď sa do susedstva Saturna dostal veľký mesiac alebo kométa.

Profesor Larry Esposito ale teraz informoval na americkej geofyzikálnej konferencii, že tento pohľad na Saturn sondy Cassini úplne zmenila.

„Napriek tomu, že sme si po prieskume sondy Voyager v 70. rokoch mysleli, že prstence Saturna môžu byť veľmi mladé, možno tak staré ako dinosaury, máme výsledky, ktoré ukazujú, že prstence tu môžu byť tak dlho ako celý solárny systém a budú existovať ďalšie miliardy rokov,“ povedal.

Cassini študovala prstence pomocou ultrafialového spektrografu (UVIS). Sledoval odrážané svetlo prechádzajúce cez častice prstenca, ktoré sa veľkosťou líšili od zrniečok piesku až po balvany.

Zistila, že v časticiach zmrznutej vody je oveľa viac zhlukov ako sa v minulosti predpokladalo – že je v nich pravdepodobne až trojnásobok hmoty uvádzanej pozorovaniami sondy Voyager.

Cassini spozorovala vlastnosti, ktoré dokazujú, že prstence nemohli vzniknúť pri relatívne nedávnej ničivej kolízii, pretože vykazujú stopy vekov.

Aby vysvetlili novú myšlienku, prezentovali prof. Esposito a jeho kolegovia predstavu, že materiál sa v čase neustále zhlukuje do väčších útvarov, ktoré nazvali „mesiačiky“ a tieto spojené objekty sa potom znova rozpadávajú v nekonečne sa opakujúcom procese.

„Spojením pozorovaní oboch sond sa dostávame k paradoxnému záveru – pretože prstence vyzerajú tak mlado, môžu byť v skutočnosti tak staré ako slnečná sústava,“ povedal Esposito.

Vedci si mysleli, že skutočne staré prstence by mali byť tmavé v dôsledku neustáleho znečisťovania meteorickým prachom. Ak tam ale dochádza k recyklácii, mohlo by to vysvetliť, prečo zostávajú prstence relatívne jasné.

„Čím viac hmoty je v prstencoch, tým je tam viac materiálu, ktorý sa môže potenciálne obnovovať a ktorý rozprašuje kozmické znečistenie vo svojom okolí. To vysvetľuje, prečo sú prstence čistejšie ako sa predpokladalo,“ povedal Esposito.

Otázkou tak ostáva, kedy v skutočnosti prstence vznikli. Dnes to nikto nevie presne povedať.

Vedci sa stále držia myšlienky, že prstence vznikli pri kolízii, muselo k nej dôjsť ale veľmi dávno. V prstenci totiž nie je dostatok hmoty na vytvorenie mesiaca s priemerom 300 km.

„Rozbiť taký veľký objekt je skutočne náročné,“ vysvetľuje Esposito. Predpokladá, že posledný možný čas, kedy mohlo dôjsť ku kolízii s tak veľkým objektom, bolo tzv. posledné ťažké bombardovanie, keď v slnečnej sústave prebiehala posledná fáza výrazných zmien.

Bolo to pred približne štyrmi miliardami rokov.

originál článku