Strom života stratil vetvu

22.1.2008 11:24:10 | Q
Science Daily | Počet zobrazení: 3066x

Nórski a švajčiarski biológovia prišli na prekvapivý fakt vzťahu medzi organizmami, o ktorých väčšina ľudí nikdy nepočula. Preto musíme prerobiť strom života a učebnice, objav môže mať tiež vplyv na vývoj liekov.

 

Objav zaujal pozornosť biológov na celom svete. Vychádza z dosiaľ najväčšieho genetického porovnania vyšších foriem života na našej planéte. Vedci preskúmali vyše 5000 génov a identifikovali 123 spoločných génov vo všetkých známych skupinách organizmov, ktoré potom podrobnejšie skúmali.

„Výsledky boli úplne ohromujúce. Všetky formy nebakteriálneho života na zemi, nazývané eukaryotické organizmy, môžeme rozdeliť do štyroch hlavných skupín namiesto piatich, s ktorými sme doteraz pracovali,“ povedal Kamran Shalchian-Tabrizi, profesor z univerzity v Oslo.

Strom života tak vďaka tomu, že dve pôvodne oddelené vetvy majú spoločnú evolučnú históriu, stratil jednu vetvu, čo zlepší a zjednoduší vedeckú prácu v budúcnosti.

„Príbuzenstvo hovorí veľa o spoločných znakoch. Naše zistenia môžu byť dôležité v mnohých oblastiach, napríklad pri štúdiu vývoja života na zemi alebo pri výrobe nových liekov,“ povedal Tabrizi. „Naša znalosť organizmov a vývoj liekov sa často zakladajú na porovnávaní druhov organizmov. Je preto dobré, že poznáme vzťahy medzi veľkými skupinami rôznorodých eukaryotických organizmov.

Výskumníci napríklad zistili, že hnedé riasy a silicové riasy a skupiny jednobunkových organizmov ako parazit malárie alebo morský dierkavec patria v skutočnosti do jednej skupiny. V minulosti sa predpokladalo, že tieto druhy organizmov nie sú vôbec príbuzensky viazané.

Všetky formy života na zemi môžeme rozdeliť na dve rôzne formy života – eukaryotické a prokaryotické. Eukaryotické organizmu majú genetický materiál uložený v jadre bunky, kým v bunkách prokaryotických organizmov (baktérie, archaea) je genetický materiál voľný v tele bunky. Eukaryotické organizmy, medzi ktoré patrí aj človek, môžeme podľa nových zistení rozdeliť do týchto štyroch skupín:

-> Rastliny (zelené a červené riasy a rastliny)
-> Opistokonta (meňavky, huby a všetky zvieratá – aj človek)
-> Excavata (voľne žijúce organizmy a parazity)
-> SAR (nová hlavná skupina, skratka zo Stramenophiles, Alveolates, a Rhizaria, čo sú mená niektorých jej členov)

„Skupinu SAR identifikovali vedci už skôr, ale až teraz môžeme povedať, že správne, pretože doteraz nám chýbali štatistické údaje. Aby sme údaje získali, museli sme najskôr zrekonštruovať celý strom eukaryotických organizmov na základe 123 podobných génov. Kým sme nepublikovali naše výsledky, boli skupiny Chromalveolata a Rhizaria úplne oddelené,“ povedal Tabrizi. „Výsledok je v skutočnosti nejasnejší ako by sa mohlo zdať. Jedna vetva chromalveolata ešte nepatrí do žiadnej z veľkých skupín. Zrejme bude patriť tiež do skupiny SAR, ale potrebujeme ešte preskúmať ďalšie gény. Chceme to spraviť v najbližších rokoch.“

„Strom života rozpráva príbeh života na našej planéte a náš výskum môže povedať niečo o rýchlosti vývoja. Náš výskum predpokladá, že vo vývoji vyšších foriem života bolo menej zlomov ako sme si mysleli v minulosti. Čím viac vieme o vetvách stromu života, tým viac sa môžeme dozvedieť o Veľkom tresku života a jeho začiatkoch na zemi,“ povedal Tabrizi.

Pred tromi miliardami rokov boli na našej planéte len baktérie a archaea. Eukaryotický život, ktorý zahŕňa všetky mnohobunkové organizmy, sa vyvinul v moriach pred 1,2 až 1,6 miliardami rokov. Nebolo to pred 500 miliónmi rokov, keď prvé tvory vystúpili na pevninu.

Vedci tvrdia, že skúmaním historických súvislostí medzi druhmi organizmov môžu nájsť odpovede na otázky týkajúce sa vývoja nových znakov. Podľa ich slov sa tak venujú „genetickej archeológii“. Veria, že objavia dôvod biologickej diverzity na Zemi.

originál článku