Vnútorné hodiny buniek

29.1.2008 12:06:13 | Q
BBC News | Počet zobrazení: 2757x

To, či je človek „ranostajom“ alebo „nočným vtákom“ je podľa výskumov silne ovplyvnené génmi.

 

Vedci zistili, že každá bunka v tele má vnútorné „hodiny“, ktoré sú ovplyvňované rôznymi génmi.

Najnovší výskum ukázal, že na zmeranie rýchlosti biologických hodín tela človeka sa dajú použiť bunky kože. Práca vedcov by mohla viesť k lepšej diagnóze porúch spánku a ťažkostí spojených so sezónnou únavou.

Už dlho sa vie, že v tele fungujú biologické hodiny, ktoré riadia spánok, trávenie a mozgovú činnosť aby sa prispôsobili rôznym nárokom v rôznych častiach dňa. Kontrolu nad systémom riadenia času má mozog, ale zdá sa, že každá bunka má svoje vlastné hodiny, ktoré môžu ovplyvňovať rôzne gény.

Nemecko-švajčiarsky tím vedcov vedený Dr. Stevenom Brownom z Zürichskej univerzity odobral 28 dobrovoľníkom kožné tkanivo a v laboratóriu rozmnožil bunky. Vedci merali, ako rýchlo „tikajú“ hodiny v bunkách kože a výsledky porovnali s výsledkami dotazníkov, v ktorých účastníci odpovedali, či sú ranné typy alebo skôr „noční vtáci“.

Zistili, že „hodiny“ v bunkách kože sa zhodovali vo väčšine prípadov so správaním dobrovoľníkov. Zvyšní účastníci zrejme trpeli sezónnou únavou alebo typom zimnej depresie.

Práca vedcov nájde uplatnenie ako základ diagnózy niektorých porúch spánku. Tvrdí to Dr. Simon Archer, z Centra pre výskum spánku na University of Surrey. Povedal, že predchádzajúci výskum na ich univerzite ukázal, že genetické rozdiely by mohli vysvetliť, prečo niektorí ľudia milujú nočný život a iní vstávajú nezvyčajne skoro.

Jeho skupina identifikovala mutáciu génu známu ako Period3, ktorá spôsobuje, že niekto je výraznejší „ranostaj“. Mutácia u týchto ľudí spôsobuje, že sa cítia cez deň viac unavení, preto idú do postele skôr.

Výskumy génov sa odohrávajú v uzavretých podmienkach špecializovaných laboratórií a sú časovo aj finančne náročné.

„Steve Brown prišiel na ekonomickejší spôsob prevedenia týchto meraní bez toho, aby ľudia museli zostávať tri dni v laboratóriu,“ povedal Archer. „Vezme vzorku ich kožných buniek, udrží ich pri živote a meria periódu oscilujúcich génov hodín.“

Hlavné denné režimy sa regulujú v hypotalame v mozgu. Sú zosúladené s vonkajším svetom v zmysle svetelných signálov z očí. Ony následne upravujú množstvo iných periférnych hodín v tkanivách po celom tele.

„Dôvod, pre ktorý funguje Brownow pokus je, že takmer všetky bunky majú zjavne svoje vlastné riadiace hodiny,“ povedal Archer. „Rozbor kožných buniek je jednoduchým spôsobom získania informácie o biologických hodinách človeka. A ide o veľmi presný rozbor, na základe ktorého sa dá určiť mnoho vecí, nielen to, či je človek ranný alebo nočný ´vták´.“

originál článku