S prírodou prichádzame do kontaktu stále menej
5.2.2008 12:42:02 | QPhysorg | Počet zobrazení: 1335x
Vo svete celkovo ubúda ľudských aktivít na čerstvom vzduchu bez ohľadu na to, či ide o záhradkárčenie alebo horolezectvo. Ľudia podľa najnovších výskumov trávia stále viac voľného času pred televízorom a inými obrazovkami.
„Existuje reálny únik od prírody, zvlášť tu (v USA) a zrejme aj v iných krajinách,“ povedal Oliver Pergams, docent biológie na University of Illinois v Chicagu.
Spolu so svojou kolegyňou Patriciou Zaradicovou už v minulosti zistili úbytok návštev amerických národných parkov na jednu osobu od konca 80. rokov, ktorý veľmi silno koreloval s nárastom hrania videohier, surfovania po internete a sledovania filmov. Vedci to nazývajú posun k sedavej a elektronickej zábave a nepovažujú to za zdravé.
„Nahradenie pohybových aktivít v prírode sedavými aktivitami vo vnútri má ďalekosiahle následky na fyzické a mentálne zdravie, zvlášť u detí,“ povedal Pergams. „Videofília sa ukázala ako príčina obezity, nedostatku socializácie, porúch pozornosti a slabej výkonnosti pri štúdiu.“
V novom výskume Pergams a Zaradicová získavali a analyzovali dlhodobé údaje z prieskumov o rôznych aktivitách v prírode za posledných 70 rokov. Bolo v tom zahrnutých aj posledných 20 rokov, kedy došlo k poklesu návštev národných parkov.
„Cítili sme, že počet návštev národných parkov v USA je celkom dobrým ukazovateľom aktivity ľudí v prírode,“ povedal Pergams. „Chceli sme ale vedieť, či ľudia robia aj iné outdoorové aktivity v menšom množstve, aj u nás aj v iných krajinách.“
Biológovia skúmali intenzitu turistiky, rybárčenia, poľovníctva a návštev národných parkov. Zistili porovnateľné štatistiky v rôznych krajinách od Japonska po Španielsko.
Zistili, že v rokoch 1981 – 1991 klesol priemerný počet aktivít v prírode na obyvateľa o 1 až 1,3% za rok v závislosti od aktivity. Typický pokles aktivity od vtedy bol 18-25%.
Výskumníci sa ako biológovia obávajú aj ekologických dôsledkov.
„Nevidíme žiadne pozitívne vplyvy na ochranu životného prostredia,“ hovorí Pergams. „Netušíme, aký vzťah budú mať k ochrane prírody ďalšie generácie, ktoré sa v nej nebudú takmer vôbec pohybovať.“