Ako motivuje hlad?
10.3.2008 21:18:02 | QScience Daily | Počet zobrazení: 2933x
Čo vás prinúti vstúpiť do cukrárne, keď uvidíte zákusky, napriek tomu, že ste do nej predtým vstúpiť neplánovali? Ak si olizujete polevu z prstov, neviňte z toho slabú sebakontrolu.
Výskum vedcov z Northwestern University odhalil, akým spôsobom ovplyvňuje hlad mozog a správanie neurónov, ktoré ťahajú nitky a ako bábku vás privedú ku sladkému koláču.
Vedci vykonali výskum v spolupráci so sieťou pekární Krispy Kremes. Dobrovoľníkov testovali dvakrát - raz po tom, ako zjedli toľko šišiek, že už nemohli ďalšie a druhý raz v nasledujúci deň po ôsmich hodinách hladu. V oboch prípadoch ľuďom vedci ukázali obrázky skrutkovača a šišky a sledovali ich mozog technikou funkčnej magnetickej rezonancie.
Ak sa na obrázok šišky pozerali najedení ľudia, ich mozog ostal nezaujatý. Ak však boli hladní, pri pohľade na obrázok sa aktivovali dve oblasti v mozgu - limbický mozog a oblasť riadiaca priestorovú pozornosť.
Limbický mozog, zdedená časť mozgu, ktorú majú všetky živočíchy od hadov a žiab až po človeka, blikal ako ohňostroj. „Táto časť mozgu zachytáva podnety ktoré sú motivačne významné. Oznamuje nie len, že som hladný, ale aj, že je tu jedlo,“ povedal jeden z autorov výskumu prof. Marsel Mesulam.
Oblasť riadiac priestorovú predstavivosť zamerala pozornosť hladného subjektu na nový objekt túžby – v tomto prípade šišku od Krispy Kremes. „Ak by sme nemali túto časť mozgu, vždy pri prechode okolo pekárne by ste nedokázali ovládať svoje jedenie,“ vysvetlil Mesulam. „Ak by sa vaše nervové bunky rozrušili vždy, keď zacítite niečo jedlé, jedli by ste stále a nie len vtedy, keď ste hladní.“
„V mozgu je veľmi zložitý systém, ktorý pomáha upriamiť vašu pozornosť na veci v okolí, ktoré sú relevantné pre naše potreby, napríklad na jedlo v prípade, že sme hladní ale nie v prípade, že sme najedení,“ povedala Aprajita Mohanty, ktorá sa tiež podieľala na výskume.
Mesulam pripomenul, že náš mozog sa rozhoduje v každej oblasti medzi stimulmi, na ktoré bude reagovať. „Ak ste v lese a počujete šuchot, sústredíte sa na to, lebo to môže znamenať nebezpečenstvo,“ vysvetľuje. „ak ste v kancelárii, podobný zvuk vás vôbec nerozruší. Hlavnou úlohou mozgu je prispôsobiť intenzitu reakcie kontextu.“
Výskum pomohol Mesulamovi pochopiť jeho vlastné správanie. „Teraz viem, prečo niekedy nemôžem odolať vôni čerstvého pečiva, keď prechádzam okolo pekárne.“