Tajomstvom Golfského prúdu je množstvo horúceho vzduchu
13.3.2008 10:24:07 | QNew Scientist | Počet zobrazení: 5216x
Mohol by to byť koniec príprav na mierne európske leto, ktoré bude sprevádzať dážď a nízke teploty. Po rokoch záhad okolo Golfského prúdu vedci nakoniec zistili, ako ovplyvňuje európske počasie. Základom je podľa nich koridor teplého vzduchu, ktorý z prúdu stúpa do atmosféry.
Shoshiro Minobe z Hokkaido University v Japonsku popisuje teplý severoamerický prúd , ktorý je známy tým, že prináša so Európy teplú klímu, ako nedostatočne pochopenú „čiernu skrinku“.
„Všetci akceptujú, že transport tepla je pre podnebie dôležitý, zvlášť pre teplé podnebie Európy,“ vysvetľuje. „V skutočnosti sa však vôbec neviem, ako Golfský prúd atmosféru ovplyvňuje.“
Minobe a jeho kolegovia tvrdia, že našli kľúčový vplyv - koridor teplého vzduchu, ktorý stúpa z Golfského prúdu až do výšky 11 km nad hladinu oceánu. V tejto výške sa aktivujú planetárne vlny, tiež známe ako Rossbyho vlny, ktoré spôsobujú zmeny v atmosfére v rozsahu tisícov kilometrov prostredníctvom západných vetrov.
„Vlny sú značne ovplyvnené hlbokým zohrievaním atmosféry, ale nie plytkým (pri malých nadmorských výškach) zohrievaním, pretože v nižších polohách sú západné vetry slabé a je tam silné trenie,“ povedal Shan-Ping Xie z University of Hawaii v USA, ktorý s Minobem spolupracoval.
Vedci použili satelitnú údaje získané NASA na to, aby ukázali, že nad teplým najsevernejším krajom Golfského prúdu sa pravidelne vznáša tenký pruh dažďa. V tejto oblasti ostro kontrastujú teplé teploty Golfského prúdu so studenými vodami severného Atlantiku. Rozlíšenie počítačových modelov, ktoré v súčasnosti predpovedajú počasie je príliš malý na to, aby ukázal tento ostrý teplotný gradient, ktorý sa tiahne len desiatky kilometrov. Súčasné modely nerozoznajú nič, čo je menšie ako 150 kilometrov.
Tento ostrý gradient podľa Minobeh výskumu vytvára stúpajúce veterné prúdenie, ktoré prináša teplo Golfského prúdu hlboko do troposféry.
Na overenie tejto teórie použili vedci model s väčším rozlíšením. Keď bol gradient teploty výrazný, počítačový model dokázal reprodukovať dážď zachytený na obrázkoch z NASA. Ak gradient vedci „natiahli“ na väčšiu vzdialenosť, počítač neukázal dážď.
Súčasné predpovede počasia „nie sú presne vedecké“, tvrdí Adam Scaife, výskumník z Veľkej Británie. Tvrdí, že sa ukáže, či dokáže ďalšia generácia superpočítačov, ktoré majú prísť v roku 2009 spracovať nesmierne množstvo výpočtov potrebných pre fungovanie modelov počasia s vysokým rozlíšením. „Ak by sa to podarilo, bol by to posun v sezónnych predpovediach počasia,“ dodáva.