Slnko nemôže za zmenu klímy na Zemi

|

Vedci priniesli dôkaz, že súčasná zmena klímy na Zemi nesúvisí so zmenami v aktivite Slnka.

Výskum odporuje obľúbenej teórii klimatických skeptikov, že zmeny kozmických lúčov prichádzajúcich na Zem určujú mieru oblačnosti a teplotu na našej planéte. Zmeny v aktivite Slnka majú ovplyvňovať intenzitu kozmických lúčov.

Vedci z Lancasterskej univerzity vo Veľkej Británii zistili, že za posledných dvadsať rokov neexistuje výrazná súvislosť medzi aktivitou Slnka a klímou na Zemi. Použili tri rôzne prístupy k zisťovaniu korelácie a nenašli žiadnu.

Je to posledný kúsok dôkazu, ktorý vystavuje teóriu kozmických lúčov vyslovenú dánskym vedcom Henrikom Svensmarkom minimálne veľmi veľkému tlaku, ak neznamená jej úplné popretie. Snensmarkova myšlienka je nosnou témou kontroverzného dokumentu Veľký podvod s globálnym otepľovaním.

„Výskum sme začali vďaka Svensmarkovej práci,“ povedal Terry Sloan z Lancasterskej univerzity. „Ak by mal pravdu, ideme zlým smerom, ak vynakladáme veľké financie na znižovanie uhlíkových emisií, ak má pravdu, mali by sme emisie považovať za niečo normálne.“

Kozmické lúče sú od Zeme vychyľované jej magnetickým poľom a solárnym vetrom - lúčom elektricky nabitých častíc prichádzajúcich zo Slnka. Svensmarkova hypotéza tvrdí, že ak je solárny vietor slabý, do zemskej atmosféry prenikne viacej kozmických lúčov. To v nej vytvára viac nabitých častíc, čo znamená viac oblakov a ochladzovanie prostredia. Planéta sa zohrieva, ak sú lúče zo Slnka silné.

Tím profesora Sloana skúmal túto súvislosť sledovaním časových období a miest na Zemi, ktoré by dokumentovali intenzitu kozmických lúčov, a snažil sa zistiť, či ovplyvnili množstvo oblačnosti.

„Niekedy sa napríklad stane, že Slnko si ´grgne´,“ povedal Sloan. „Vtedy z neho unikne viac nabitých častíc. Zisťovali sme teda, či sa nejako zmenila oblačnosť v takýchto prípadoch. Nezistili sme nič.“

Počas jedného z prirodzených jedenásťročných cyklov Slnka, zaznamenali vedci len slabú koreláciu medzi intenzitou kozmických lúčov a množstvom oblakov - variabilita kozmických lúčov by však vysvetľovala najviac štvrtinu zmien oblačnosti. V ďalšom cykle nezaznamenali vedci žiadnu koreláciu.

„Výskum je dôležitou prácou, ktorá nám poskytuje horný limit vplyvu kozmických lúčov na oblaky v globálnom meradle,“ povedal Giles Harrison z Reading University, popredný výskumník zaoberajúci sa fyzikou oblakov. Jeho vlastný výskum zameriavajúci sa len na územie Veľkej Britániem potvrdil, že kozmické lúče majú s množstvom oblačnosti len veľmi malý súvis.

Nedávno Svensmarkovu hypotézu napadol aj Mike Lockwood z britského Rutherford-Appletonovho laboratória. Dokázal, že za posledných 20 rokov klesá solárna aktivita, čo by malo viesť k poklesu celosvetových teplôt, ak by bola dánska teória pravdivá.

Medzinárodný panel pre klimatickú zmenu (IPCC) vo svojom vyhlásení minulý rok uviedol, že aktivita človeka prevyšuje vplyv kozmických lúčov na zmenu klímy v pomere 13 ku 1.

Podľa Terryho Sloana je odkaz jeho výskumu veľmi jednoduchý. „Snažili sme sa potvrdiť Svensmarkovu hypotézu a nijako sa nám to nepodarilo. Takže podľa nás nemá dôvod odporovať IPCC. IPCC má pravdu. Svensmark by sa teda mal radšej viac snažiť znižovať produkciu svojich emisií.“

originál článku