Aj malá nukleárna vojna by zničila ozónovú vrstvu

|

Bez ohľadu na devastáciu ľudstva by podľa vedcov aj malá nukleárna vojna medzi Indiou a Pakistanom zničila väčšinu ozónovej vrstvy a DNA ľudí a iných organizmov by vystavila riziku poškodenia pôsobením slnečných lúčov.

Michael Mills a jeho kolegovia z Coloradskej univerzity v USA použili počítačové modely na určenie vplyvu stovky atómových bômb podobných tej, ktorá vybuchla v Hirošime, na atmosféru.

Tvrdia, že ich scenár, kedy každá krajina vypustí 50 zariadení s hmotnosťou 15 000 ton, je realistický pri súčasnom stave jadrového arzenálu krajín.

„Vzorec počítajúci so 100 bombami takmer presne pokrýva 110 jadrových hlavíc, ktoré tieto štáty preukázateľne vlastnia,“ povedal Wyn Bowen, profesor medzinárodnej bezpečnosti na King´s College vo Veľkej Británii.

Mills a jeho kolegovia zistili, že regionálny nukleárna vojna v Južnej Ázii by zničila 40% ozónovej vrstvy v stredných zemepisných šírkach a až 70% vrstvy pri severnom póle.

„Modely ukázali, že toto percento straty ozónovej vrstvy by pretrvalo 5 rokov a potom by dochádzalo k jej ďalšiemu úbytku najmenej nasledujúcich 5 rokov,“ povedal Mills.

Vplyv je oveľa väčší ako výsledky odhadov vplyvu celosvetovej jadrovej vojny, ktoré robili odborníci v 80. rokoch. Milles tvrdí, že staré modely nebrali do úvahy vplyv stĺpca sadzí, ktoré by vystúpili až 80 kilometrov do atmosféry.

Podľa výskumníkov by výbuchy na zemi vychrlili do ovzdušia viac ako 5 miliónov ton sadzí. V hornej stratosfére by sadze absorbovali energiu zo Slnka, zohrievali by okolité plyny a katalyzovali rozpad ozónu na oxidy dusíka.

Minulý rok ukázal spoluautor výskumu Brian Toon, že malá nukleárna vojna by mala devastujúci vplyv na svetové zásoby potravín.

Vedci vypočítali, že popri devastácii spôsobenej bombami by poškodenie DNA zahŕňajúce aj rakovinu kože a zákaly vďaka zvýšenému prieniku ultrafialových lúčov narástlo u ľudí a zvierat o 213%. Zničenie rastlín by sa zdvojnásobilo. Kým by bola ozónová vrstva stenčená, pokračovala by devastácia.

Toon pripomenul, že krajiny sveta sa dohodli na blokovaní chemikálií stenčujúcich ozónovú vrstvu ako napríklad freóny, ale nie na blokovaní ich nukleárnych zbraní.

„Prijatím Montrealského protokolu v roku 1987 demonštrovala spoločnosť, že nechce tolerovaťž ani malé percento straty ozónovej vrstvy, pretože prináša veľké zdravotné riziká,“ povedal. „Strata ozónu aj z malej nukleárnej prestrelky by bola niekoľkonásobne väčšia ako strata, ktorú môžu spôsobiť freóny.“

„Výskum je vo svojich odhadoch veľmi konzervatívny,“ myslí si Dan Pelsch z Centra Medzinárodných výskumov a diplomacie na Škole orientálnych a afrických štúdií vo Veľkej Británii, napriek tomu, že priznáva, že nikto netuší, čo by jadrová vojna priniesla. „Mali by sme si uvedomiť, že nukleárna vojna môže zničiť náš svet oveľa rýchlejšie ako emisie,“ povedal.

Plesch tvrdí, že veľká nukleárna vojna by mohla vzniknúť medzi Ruskom a západnými krajinami. Bowen si zase myslí, že najväčšia pravdepodobnosť prepuknutia jadrového konfliktu je medzi Indiou a Pakistanom. Pretože spolu susedia, boli by nútené vyprázdniť svoje jadrové sklady, aby im bomby nevybuchli na ich vlastnom území.

Môžme byť pokojní. Všetci vedci sa zhodli, že jadrový konflikt v súčasnosti je len veľmi málo pravdepodobný.

originál článku