Snímky mozgu predpovedajú budúce pohyby

|

Snímky mozgu odhalili, že mozog začína pracovať niekoľko sekúnd pred tým, ako urobíme uvedomelé rozhodnutie. Tento objav má vplyv na výskum v oblasti slobodnej vôle človeka.

Dlho pred tým, ako ste sa rozhodli prečítať si tento článok, povedal váš mozog „klikni na ten odkaz“. Sledovaním snímok mozgu testovaných subjektov, ktorý úlohou bolo stláčať rôzne tlačidlá vedci objavili signál, ktorý prezrádzal rozhodnutie asi sedem sekúnd pred jeho uskutočnením.

„Naše rozhodnutia sp predurčené nevedomky dlho pred tým, ako sa do toho zapojí naša vôľa,“ povedal John-Dylan Haynes, neurológ z Bernsteinovho centra výpočtovej neurológie v Berlíne, ktorý viedol výskum. Dodáva, že to popiera teóriu priamej slobodnej vôle človeka.

Je to vôbec prvýkrát čo vedci spochybnili existenciu slobodnej vôle. Na začiatku 80. rokov minulého storočia odhalil neurológ Bejamin Libet mozgovú aktivitu tri desatiny sekundy pred rozhodnutím. Aktivitu zaznamenal v časti mozgu plánujúcej pohyby tela. Táto oblasť dokáže vykonať len posledné mentálne výpočty pohybu, nedokáže riadiť pôvodné rozhodnutie zodvihnúť prst, tvrdí Haynes.

Haynesov tím pátral hlbšie do mozgu technikou nazývanou funkčná magnetická rezonancia (FMR), ktorá meria mozgovú aktivitu počas riešenia úlohy subjektom. Vedci skúmali 14 dobrovoľníkov, ktorí mali stlačiť tlačidlo pravou alebo ľavou rukou kedykoľvek sa im zažiadalo.

Skener robil snímky každú polovicu sekundy po dobu, kým sa subjekt rozhodoval, či tlačidlo stlačí alebo nie. Podľa Haynesa je oneskorenie medzi rozhodnutím a činom zvyčajne polsekundové.

Keď vedci neskôr analyzovali výstupy FMR, zistili, že prefrontálna mozgová kôra (časť mozgu, ktorá sa zapája do myslenia a vedomia) sa aktivovala sedem sekúnd pred stlačením tlačidla.

Rozlúštením signálov pomocou počítačového programu vedci v 60% prípadov dokázali predpovedať, ktoré tlačidlo subjekt stlačí - čo je o niečo lepšie ako náhodné hádanie.

„Vyzerá to, že mozog spraví rozhodnutie skôr ako osoba,“ povedal Haynes. „Napriek tomu, že niektoré rozhodnutia nevieme ovplyvniť, vo väčšine prípadov sa rozhodujeme vnútorne a vlastným spôsobom.“

Náš mozog môže spraviť rozhodnutie skôr, ako si ho uvedomíme. Haynes si ale myslí, že rozhodnutie je stále predmetom a výsledkom voľby. „Moja uvedomelá a neuvedomelá vôľa sú v súlade. Je to rovnaký proces,“ tvrdí.

Chris Frith, neurológ z University College v Londýne, sa tiež pýta, či výskum neohrozuje koncept slobodnej vôle človeka. Dobrovoľníci v nemocnici mohli byť prostredím ovplyvnení tak, že sa ich rozhodovanie od bežného v určitom smere líšilo.

Čo by sa stalo v prípade, keby sa nám nepáčilo rozhodnutie nášho mozgu? Vedci plánujú experimenty, ktoré overia, či je možné rozhodnutie zmeniť. Haynes povedal: „Nemôžeme vylúčiť, že ľudia môžu zmeniť mienku.“

Poznanie názoru človeka môže byť v budúcnosti dôležitou súčasťou prístrojov, ktoré budú pripojené priamo k nášmu mozgu. Auto čítajúce myšlienky môže ešte pred tým ako si to vodič uvedomí, poznať zámer zmeny jazdného pruhu alebo smeru jazdy.

„Je dobré, ak technológia vie, čo bude používateľ chcieť ešte predtým, než si to on sám uvedomí,“ dodal Haynes.

originál článku