Reakcie čriev

|

Analytická technika ukázala, ako sa u ľudí líši metabolizmus. Tisíce zmrazených vzoriek moču odhalili rozdielnosť ľudského metabolizmu – kto čo je a ako ich jedinečné mikroorganizmy spracúvajú vstupy.

Výskumy genómu môžu spojiť špecifické varianty génov s chorobami alebo ich predpokladmi. Väčšina chorôb je však spôsobená zložitou interakciou medzi génmi, faktormi životného štýlu (stravovanie) a miliardami mikróbov, ktoré sa nachádzajú v ľudskom čreve. Aby sme získali dostatok informácií, musíme skúmať naše telo z hľadiska metabolizmu a venovať sa štúdiu produktov, ktoré telo vylučuje.

Tím vedcov vedený Elaine Holmesovou a Ruey Leng Looom z Imperial College v Londýne využil starší výskum stravovania a krvného tlaku, v rámci ktorého sa zozbierali vzorky moču 4 680 ľudí z rokov 1997 až 1999. Tieto vzorky vedci analyzovali a výsledky publikovali v roku 2003. Následne vzorky ochránili kyselinou bóritou a zmrazili.

Výskumníci mohli teraz spraviť zo vzorkami experimenty, ktoré pôvodne neboli možné. Identifikovali všetky chemické zložky moču a použili analytickú techniku nazývanú spektroskopia protónovej jadrovej magnetickej rezonancie.

Výsledkom metódy je graf s tisícmi vrcholov, z ktorých každý predstavuje iný metabolit, látka, ktorá zostáva v tele po strávení potravy. Vedci porovnali grafy 17 populácií, medzi ktorými boli ľudia z Číny, Japonska, Veľkej Británie a USA. „Zo všetkých vrcholov sme našli 20, 30 alebo 40 takých, čo sú rozdielne,“ povedal Jeremy Nicholson, ktorý sa podieľal na výskume.

S pomocou tejto metódy vedci dokážu nielen spojiť metabolity so špecifickými chorobami, môžu porovnať aj celú množinu metabolitov - metabolóm - medzi skupinami.

„Náš výskum ukázal ako nesmierne odlišní sú ľudia na svete z hľadiska metabolizmu,“ povedal Nicholson. „Britský a americký metabolóm sú takmer rovnaké. Japonci a Číňania majú napriek tomu, že žijú v relatívnej blízkosti, úplne odlišný metabolizmus.“ Ľudia, ktorí žijú na Havaji majú podobný metabolizmus ako obyvatelia pevninskej časti USA a Japonska.

Je zaujímavé, že najväčší rozdiel bol medzi ľuďmi z juhu Číny a všetkými ostatnými skupinami. Majú veľmi zaujímavú a rôznorodú stravu. Ľudia z Číny sú podľa vedcov najzdravší, ľudia z Texasu sú na tom vraj najhoršie.

Vedci tiež zistili zaujímavé súvislosti medzi vysokým krvným tlakom a niektorými metabolitmi, napríklad formiátom alebo hippuran. Formiát vzniká v tele niekoľkými spôsobmi, niektoré z nich riadia organizmy v črevách, niektoré riadia obličky. Súvisí s rovnováhou chloridu v obličkách, ktorá súvisí s krvným tlakom, takže dáva zmysel, že ľudia s vysokou hladinou formiátu majú vyšší krvný tlak.

U hippuranu je situácia iná. Ľudia, ktorí ho majú menej, majú vyšší tlak a je potrebný ďalší výskum na vysvetlenie tohto javu.

Teri Manoliová, ktorá sa zaoberá štúdiom genetiky národov, tvrdí, že výskum je konečným dôkazom uskutočniteľnosti súčasného skúmania viacerých metabolitov. „Otvára priestor pre nový spôsob skúmania stravovacích návykov a mikróbov v populácii,“ hovorí. „Môže to byť pionierska štúdia, ktorá ľudí presvedčí o zmysle tohto prístupu.“

Manoliová však poznamenáva, že stále podceňujeme vplyv črevných mikróbov na naše zdravie.

originál článku