Lezenie je pre malé primáty ako prechádzka v parku

|

Chodenie po schodoch môže byť pre ľudí poriadna námaha, pre malé primáty skáčuce po stromoch je to rovnaké, ako keby chodili po zemi. Tvrdia to vedci z Dukeovej univerzity v USA.

Vedci objavili spôsob, akým malé primáty objavovali nevyužité zdroje potravy bez použitia nadmerného množstva energie, čo ich zvýhodňovalo pred ostatnými obyvateľmi stromov.

Už dlho sa vie, že na rovine spotrebujú malé zvieratá na pohyb viac energie ako veľké v porovnaní s hmotnosťou. Musia spraviť viac krokov na prekonanie rovnakej vzdialenosti a veľké zvieratá dokážu viac energie z kroku uchovať v pružných šľachách, čo im uľahčuje chôdzu.

Jandy Hannaová a kolegovia vytvorili druh vertikálnej opakujúcej sa činnosti, aby pomocou nej mohli porovnať lezecké schopnosti jednotlivých druhov primátov. Zariadenie malo vertikálne upevnené lano, ktoré rotor otáčal v opačnom smere pohybu živočíchov, tie teda pri lezení v skutočnosti zotrvávali stále na jednom mieste. Špeciálna komora, do ktorej umiestnili zviera pri lezení, dovolila vedcom skúmať spotrebu kyslíka a určiť spotrebu energie.

Zistili, že na každý kilogram telesnej hmotnosti spotrebovali primáty (od lorisa ryšavého veľkosti myši až po 1,5 kilogramu vážiaceho lemura mongoz) pri lezení približne rovnaké množstvo energie.

Údaje z predchádzajúceho výskumu skalných lezcov ukázali, že ľudia využívajú pri lezení v prepočte na hmotnosť rovnaké množstvo energie ako ostatné primáty.

Vedci tiež zistili, že primáty s hmotnosťou menšou ako pol kilogramu spotrebujú pri chôdzi po rovine a lezení rovnaké množstvo energie. Mohlo by sa zdať, že lezenie je náročnejšie ako normálna chôdza, pretože tak je to u ľudí.

„Očakávali sme rovnaké výsledky u malých primátov,“ povedala Hannaová. „Ukázalo sa ale, že pri lezení nepoužívajú viac energie, čo bolo v rozpore s našimi očakávaniami.“

Vedci si mysleli, že keď sa primáty vyvinuli tak, že dokázali dosiahnuť nevyužívané zdroje potravy na konci vetiev stromov, platili za to cenu vo forme väčšieho množstva potrebnej energie. Nie je to tak. Keď sa primátom vyvinuli ich končatiny schopné obopnúť strom namiesto pazúrov, mohli sa do korún stromov dostať jednoduchšie ako iné živočíchy.

„Výskumníci zistili fascinujúcu biologickú konštantu - energia potrebná na lezenie je rovnaká pre všetky zvieratá bez ohľadu na ich veľkosť,“ povedal Herman Pontzer z Washingtonskej univerzity. „Je to skutočne zaujímavé, pretože takmer všetko v biológii je ovplyvnené veľkosťou živočícha.“

originál článku