ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Horúce miesto pod Strážskym

14.1.2007 21:16:24 | Redakcia portálu
| Počet zobrazení: 1846x

Hovoríme s MUDr. Pavlom Langerom, DrSc. z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV


Cenu SAV 2006 za výsledky v spolupráci s vysokými školami získal kolektív pracovníkov Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV, Oddelenia toxických organochlórovaných polutantov Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a Internej kliniky Fakultnej nemocnice Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach za prácu Objavy účinku polychlórovaných bifenylov a pesticídov na zdravie človeka. Zodpovedným riešiteľom bol MUDr. Pavel Langer, DrSc.

Skôr než budeme hovoriť o vašom výskume, pozrime sa na širšie súvislosti. Znečisťovanie životného prostredia dnes nemožno považovať len za lokálnu záležitosť, lebo má globálne súvislosti. Ktoré okolnosti považujete za základné? 

V prvom rade ide skutočne o globálne znečistenie, ktoré trvá už viac ako pol storočia a ktoré pretrváva a bude pretrvávať niekoľko storočí napriek tomu, že už pred desaťročiami sa zastavila výroba viacerých z nich. Organochlórované polutanty (Persistent Organochlorinated Pollutats – POPs), ako sú polychlórované bifenyly čiže PCB, chlórované pesticídy, dioxíny a iné, sú totiž rezistentné proti rôznym rozkladným vplyvom.

Treba si uvedomiť, že pokiaľ došlo ku kontaminácii človeka, človek sa jej nemôže zbaviť. Rozklad POPs v ľudskom organizme by navyše trval dlhšie než ľudský život. Popri tom sa však človek ďalej kontaminuje malými dávkami z vonkajších zdrojov, najmä potravín, ktoré sú viac alebo menej znečistené vďaka všadeprítomnosti týchto látok.

Iba ženy sa môžu zbaviť určitého množstva v tuku rozpustných POPs, lebo sa vylučujú materským mliekom v čase dojčenia. To má však za následok kontamináciu dojčiat, ktoré sú najrizikovejšou zložkou populácie, lebo pri svojej nízkej telesnej hmotnosti prijímajú pomerne vysoké dávky. Nakoľko POPs prechádzajú z krvi matky cez placentu do tela plodu, je potomstvo kontaminované už počas života v tele matky, čo má vážne následky.

Netreba však zabúdať, že sa stále objavujú nové a nové toxické polutanty, ktoré znečisťujú prostredie, pričom sa vedie boj medzi tými, ktorí na toto znečistenie upozorňujú a medzi veľkými firmami majúcimi z ich výroby nemalé zisky. Opakuje sa teda situácia, ktorá pred 50 rokmi viedla k postupnému zastaveniu výroby PCB. Medzi tieto látky patrí tzv. Bisfenol A, ktorý je polymerizátorom pri výrobe takmer všetkých plastických materiálov, pričom sa ho pridáva do reakčnej zmesi nadbytok. Bisfenol A sa napríklad nachádza vo všetkých tzv. PET fľašiach, v plastických krytoch fóliovníkov, plastických obaloch mliečnych výrobkov, plastickom vnútornom povrchu plechových konzerv atď., odkiaľ sa jeho nadbytok postupne uvoľňuje. Má účinky veľmi podobné ženským hormónom a jeho vplyv na organizmus sa postupne začína poznávať. Boj s polutantami sa teda podobá boju s deväťhlavým šarkanom.

Aj keď hovoríme o globálnych vplyvoch znečistenia, predsa len konkrétny dopad nie je rovnomerne rozložený po celej planéte. Existujú isté horúce miesta, kde je situácia najhoršia. Ako a prečo vznikajú? 

Organochlórované polutanty sa nachádzajú uprostred oceánov, na vrcholkoch Himalájí aj v strede Sahary. V zemskej atmosfére sa nachádzajú až do výšky niekoľko tisíc metrov. Nikde to však nie je rovnomerné znečistenie. Sú známe tzv. horúce miesta (hot spots), ktoré vznikli najmä tým, že sa vypúšťal priemyselný odpad do riek a v nich tiekol až do mora. Preto medzi najvážnejšie horúce miesta. patria Baltické more, komplex Veľkých jazier v Severnej Amerike, Hudsonov záliv v Kanade, moria priľahlé k veľkým prístavom alebo ústiam znečistených riek, ba spomína sa aj taká perla prírody akým bolo Bajkalské jazero. Treba však povedať, že toxický účinok POPs nebol dlho známy. V USA sa napr. vyrábali polychlórované bifenyly už od konca dvadsiatych rokov a pre ich vynikajúce priemyselne použiteľné vlastnosti sa začali vyrábať aj v Japonsku, bývalom ZSSR, i západnej Európe. U nás sa začala výroba v roku 1954 a bola zastavená v roku 1984. Avšak POPs v prírode objavil dánsky chemik Jensen až v roku 1962 a iba potom sa začali postupne poznávať ich toxické účinky.

Vďaka globálnej migrácii POPs vzdušnými a morskými prúdmi smerom od rovníka v pólom a vďaka ich výrobe prevažne na severnej pologuli však došlo aj k zamoreniu Arktídy, ktorú možno považovať za horúce miesto. Eskimácke kmene a iné národy obývajúce Aljašku, Grónsko, Faerske ostrovy, severnú Kanadu a severné oblasti Ruskej federácie sú najviac postihnuté tiež preto, že je vysoko kontaminovaná ich hlavná potrava – morské živočíchy. Z ostatných živočíchov sú na tom najhoršie polárne medvede, ktoré stoja na vrchole pyramídy predátorov.

Už samotná skutočnosť, že ste robili rozsiahly výskum, svedčí o tom, že horúce miesta sú aj na Slovensku. 

Na Slovensku sa považuje za horúce miesto úsek rieky Laborec pod Strážskym a Zemplínska Šírava. K jeho vytvoreniu došlo tým, že sa priemyselný odpad z Chemka Strážske vypúšťal bez ochranných opatrení do rieky Laborec, ktorá napája Šíravu. Aby sme však uviedli veci na pravú mieru, asi nie je nebezpečné letné kúpanie v Šírave, avšak je veľmi riziková konzumácia rýb z týchto miest, čo sme pri našich výskumoch dokázali.

A čo zvyšok východného Slovenska? Je tiež horúcim miestom? 

Celé východné Slovensko určite nie je rovnako znečistené bifenylmi. Je to aj preto, že všetky rieky tam tečú smerom na juh a rovnako duje väčšina vetrov. Znečistenie zo Strážskeho sa tam teda nemalo ako dostať. Napriek tomu sa však určité množstvá polychlórovaných bifenylov nachádzajú v krvi všetkých obyvateľov planéty, Slovensko nevynímajúc. Treba však zdôrazniť, že nielen celé Slovensko, ale aj susedné a vzdialené krajiny boli a sú znečistené chlórovanými pesticídmi, ktorými sa posýpali polia a následkom toho sa dostávali do obilnín a múčnych výrobkov. Väčšina škodlivých účinkov týchto pesticídov sa podobá účinkom PCB.

Prečo sa významným miestom znečistenia stalo práve Chemko Strážske?  

V prvom rade približne do roku 1970 to určite bola všeobecná neznalosť toxických účinkov organochlórovaných polutantov. Napriek tomu možno nazvať vypúšťanie odpadov priamo do rieky Laborec prinajmenej za ľahkomyseľné. To isté ale možno povedať aj o veľkých podnikoch na celom svete, ktoré to robili podobne. Rozdiel však nastal potom, keď sa postupne zisťovali nové a nové škodlivé účinky týchto látok. V demokratických krajinách sa začali zavádzať preventívne opatrenia a výroba sa postupne zastavovala, u nás však vďaka totalitnému režimu sa škodlivé účinky utajovali a akékoľvek upozornenia na ne boli spojené s vysokým osobným rizikom. Ako som spomenul, výrobu polychlórovaných bifenylov sa podarilo zastaviť až v roku 1984. Doteraz však zostáva nedotknutý približne 5 kilometrov dlhý kanál z Chemka do rieky Laborec, ktorý je síce väčšinu roka vyschnutý a napĺňa sa iba po dažďoch či topení snehov, no jeho voda obsahujúca PCB neustále steká do rieky. Dno kanála totiž obsahuje niekoľko sto ton polychlórovaných bifenylov. V rámci globálneho programu odstraňovania horúcich miest sa plánuje likvidácia zeminy obsahúcej PCB, na čo by mal prispieť medzinárodný fond. Predpokladané náklady na prípadné sušenie tejto zeminy a následné spaľovanie pri vysokých teplotách sú však neobyčajne vysoké a technológia tohto postupu vo veľkom nie je definitívne vyriešená. Tým by sa odstránil najväčší zdroj znečistenia, avšak zostávalo by dno Laborca a Šíravy, ktoré asi tak zostane naďalej podobne ako dno Baltického mora, Veľkých jazier a pod.

V rámci vášho výskumu ste zisťovali, ako sa prejavujú dôsledky znečistenia, najmä účinky polychlórovaných bifenylov a pesticídov. Aký počet a okruh ľudí ste vyšetrovali? 

Vyšetrili sme vyše 2000 ľudí, avšak treba oprávnene predpokladať, že v danej oblasti, ktorej hranice toho času nie sú známe, žije niekoľko desaťtisíc ľudí. Ich kompletné vyšetrenie, diagnostika a liečba aspoň tých najvážnejších porúch je už ďaleko nad rámec výskumu a zasahuje do sféry politickej, preto sa nemôžem k tejto otázke konkrétne vyjadrovať. Treba uvážiť napríklad aj to, že by s týmto postupom bolo treba rátať v štátnom rozpočte, možno by bola potrebná aj legislatívna úprava spojená s rokovaním parlamentu a vlády a pod. Treba však povedať aj toľko, že zatiaľ vo svete, ba ani vo vyspelejších krajinách s podobne znečistenými oblasťami, nedošlo k podobnému postupu. V celosvetovom merítku však už došlo k zastaveniu výroby PCB v rokoch 1960 – 1980 a ďalších látok v ostatných 10 – 20 rokoch, prijal sa celý rad hygienických noriem prípustného obsahu týchto látok v potravinách a inde. Vyčistiť celý planétu od týchto látok prakticky nie je možné a zrejme je to jeden z faktorov podobných napr. globálnemu otepľovaniu, s ktorým sa ľudstvo asi musí učiť žiť a aspoň jeho účinky čo najviac obmedzovať.

Aké zdravotné poruchy ste pri výskume zistili najviac? 

Zo zdravotných porúch prejavujúcich sa u dospelých možno spomenúť najmä zvýšený výskyt autoprotilátok proti štítnej žľaze. Pomocou ultrazvuku sme zistili zvýšený objem štítnej žľazy. Ďalej spomeniem zmeny koncentrácií jej hormónov v krvi, zvýšený výskyt porúch metabolizmu glukózy a diabetu. Pokiaľ ide o deti zaznamenali sme poruchy sluchového aparátu, zníženie IQ, zhoršené výsledky psychoneuromotorických testov, zvýšený výskyt defektov zubnej skloviny a deformácií stoličiek. Treba však zdôrazniť, že pri obmedzenom rozpočte, ktorý aj tak bol veľmi vysoký, nebolo možné vyšetrovať celý rad ďalších funkcií a tiež to, že sme vyšetrili iba tzv. makroskopické zmeny. Treba však rátať s radom molekulárnych porúch, od ktorých sa tieto makroskopické zmeny odvíjajú. Tie sa začínajú poznávať iba v posledných rokoch vďaka pokrokom v molekulárnej biológii a genetike..

Ktoré nové zistenia považujete za najdôležitejšie? 

Zo širšieho hľadiska sú všetky naše nálezy dôležité najmä preto, že sme vyšetrili obyvateľstvo s unikátnym rozdielom koncentrácií PCB v krvi, a to rádovo od 100 ng/gram tuku v sére až do 100 000 ng/g tuku, teda v rozpätí štyroch rádov veľkosti. Tieto výsledky bolo možno získať vďaka dlhoročnej práci analytickej skupiny Ing. Antona Kočana, CSc. zo Slovenskej zdravotníckej univerzity pri vývoji týchto metód. Na základe toho sme získali presvedčivé a štatisticky vysoko významné závislosti medzi jednotlivými vyšetrenými parametrami a takto mohli dokázať niektoré základné vzťahy. V rade ďalších krajín má obyvateľstvo pomerne nízke koncentrácie (na porovnanie asi 100 – 1 000 ng/g tuku, zriedka do 2 000 ng/g tuku), a preto získané výsledky často boli protichodné alebo štatisticky nevýznamné.

Z čisto vedeckého hľadiska sme vďaka prof. MUDr. Márii Tajtákovej, CSc. z Internej kliniky FN LF Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach prvýkrát vo svete použili ultrazvuk štítnej žľazy, čím sme definitívne dokázali súvislosť medzi koncentráciou PCB a jej objemom. Na základe veľkého počtu vyšetrených s rozdielnymi koncentráciami PCB a použitiu presných metód sme taktiež jednoznačne mohli dokázať zmeny hladín hormónov a autoprotilátok, ako aj poruchy metabolizmu glukózy a inzulínu spolu so zvýšením výskytu diabetu, čomu sa venoval prof. MUDr. Iwar Klimeš, DrSc. a Ing. Elena Šeböková, DrSc. z nášho ústavu.

Ako vyzerá znečistenie chemikáliami v ostatných oblastiach Slovenska?  

Najväčšie znečistenie polychlórovanými bifenylmi je, ako som spomínal, v okolí Strážskeho a Michaloviec. Presné zemepisné hranice znečistenej oblasti nepoznáme, to by si vyžadovalo ďalšie nákladné prieskumy. Situácia na zvyšku Slovensku nie je presne zmapovaná, lebo metódy sú veľmi nákladné (jedno vyšetrenie PCB stojí 2 000 – 3 000 Sk). Ojedinelé sondy však ukazujú, že hladiny pesticídov na Slovensku nie sú nízke, avšak postupom času klesajú vďaka zastaveniu používania týchto látok. Hladiny polychlórovaných bifenylov by sa mohli uvažovať v rozpätí 300 –1 500 ng/g tuku v závislosti na veku.

Pripravil MARIÁN BABIC

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 1,50
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.