ELEARNING.SK | PR SPRÁVY | GSGROUP | NAJDES.SK | BRIGÁDY, PRÁCA | GLOBALOFFICE.SK | REGISTRAČNÉ VIRTUÁlNE SÍDLO FIRMY | MINCE | CMS | ESHOP | TESTIVA
Prihlásenie:
>Staňte sa redaktorom eQuark.sk

eQuark.sk

Anketa

Ak by ste o tom mohli rozhodnúť práve vy, zaradili by ste Pluto opäť medzi planéty?

Quark

Pribudnú nové ochorenia

16.6.2008 11:34:32 | * q
| Počet zobrazení: 2743x

Rozprávame sa s RNDr. Viktóriou Majláthovou, PhD., ocenenou titulom Mladý vedec roka 2007

Aj keď je Viktória Majláthová ešte mladou vedkyňou, podarilo sa jej dosiahnuť významné a originálne výsledky. Odborníčka v oblasti parazitológie a molekulárnej biológie z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach rieši vysoko aktuálnu problematiku chorôb prenášaných kliešťami. Robí tak genetickou analýzou DNA pôvodcov, ktoré sa pod vplyvom globálnych klimatických zmien postupne šíria aj na územie Slovenska z južných oblastí Európy.

Na čo sa v súčasnosti sústreďuje výskum chorôb prenášaných kliešťami? 

Celosvetovým trendom je zameranie na rýchlu a presnú diagnostiku patogénov pomocou molekulovo-genetických metód, ich neustále zdokonaľovanie a vývoj nových prístupov napr. biočipy, vývoj vakcín proti ochoreniam aj,,protikliešťových“ vakcín, štúdium genetickej variability pôvodcov, zodpovednej za ich rozdielnu patogenitu a výskum ekológie patogénov, ich prenášačov a rezervoárov v podmienkach globálnych klimatických zmien.

Opíšte nám výsledky svojej práce, za ktoré ste získali prestížne ocenenie Mladý vedec roka 2007. 

Lymskú boreliózu, najrozšírenejšiu infekčnú chorobu prenášanú kliešťami na severnej pologuli, spôsobuje komplex druhov baktérií rodu Borrelia s rôznou patogenitou pre človeka i zvieratá. Tento komplex Borrelia burgdorferi sensu lato v súčasnosti zahŕňa 12 druhov.
V prírode jednotlivé druhy borélií prežívajú v rezervoárových zvieratách, s ktorými, spolu s kliešťami ako prenášačmi, vytvárajú špecifické cicavčie alebo vtáčie ekologické cykly ich kolobehu. Komplexným štúdiom ekológie pôvodcov lymskej boreliózy v rôznych biotopoch Európy sme spolu s kolektívom na Oddelení prírodne ohniskových nákaz na Parazitologickom ústave SAV ako prví zistili nový ekologický cyklus u Borrelia lusitaniae za účasti jašterice zelenej (Lacerta viridis) v krasovej oblasti Slovenska, ktorá predstavuje prirodzený a špecifický rezervoár pre tento patogén. Účasť jašteríc a všeobecne plazov v ekológii tejto závažnej zoonózy nebola doposiaľ známa. V modelových krasových a niektorých podhorských oblastiach Slovenska bola takmer pätina vyšetrených populácií jašteríc infikovaná touto boréliou, ktorá vysoko prevládala v komplexe pôvodcov boreliózy v kliešťoch v študovaných oblastiach. Toto zistenie významne rozširuje poznatky o ekológii lymskej boreliózy ako závažnej zoonózy, odhaľuje ďalšie možné prírodné ohniská a kolobeh v prírode a tiež poukazuje na dôležitú úlohu poikilotermných stavovcov v epidemiológii zoonóz.

Znamená to teda, že lymskou boreliózou sa môžeme nakaziť od jašteríc? 

Nie, to v žiadnom prípade. Lymská borelióza patrí medzi ochorenia prenášané vektormi, čiže prenášačmi, ktorými sú kliešte, aj to nie všetky druhy. Kliešť sa infikuje cicaním na nakazenom hostiteľovi a následne v ďalšom vývinovom štádiu môže infekciu preniesť na iného hostiteľa, napríklad na človeka. To znamená, že boreliózou sa človek môže nakaziť, len ak na ňom cicia infikovaný kliešť, nie však kontaktom s infikovaným zvieraťom alebo človekom.
Spomínala som 12 druhov borélií, no nie všetky vyvolávajú ochorenie u ľudí. Schopnosť spôsobiť ochorenie druhom Borrelia lusitaniae, ktorú sme zistili v jaštericiach, nie je doposiaľ jednoznačne potvrdená.

Práca s jaštericami musí byť veľmi náročná, ako získavate materiál pre svoje štúdie? 

Napriek tomu, že plazy sú veľmi atraktívnou skupinou živočíchov a ako svojmu koníčkovi sa im venuje množstvo najmä mladých ľudí, vedcov, ktorí sa nimi profesionálne zaoberajú je menej. Určite to súvisí s tým, že všetky plazy sú zákonom chránené, a teda realizovať akékoľvek experimenty si vyžaduje mnoho povolení a výnimiek, a častokrát to vôbec nie je možné. Neprehliadnuteľným faktom je, že neexistujú žiadne masové prostriedky ich odchytu, ako sú siete a pasce na ryby, vtáky či cicavce. Každú jaštericu musí chytiť ruka zručného terénneho biológa. Na tomto mieste musím spomenúť môjho manžela Igora Majlátha, ktorý pracuje na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach a má nezastupiteľné miesto pri odchyte jašteríc v prírodných podmienkach. Keď teda jaštericu odchytíme, snažíme sa získať čo najviac údajov a materiálu pre ďalšie štúdium. Z každého jedinca získavame viacero biometrických znakov, sledujeme prítomnosť kliešťov, roztočov a odoberáme vzorku krvi a vzorku kože. Je to vstupný materiál pre rôzne ďalšie parazitologické alebo fylogenetické štúdie jašteríc, na ktorých spolupracujeme s Biologickým inštitútom Lipskej univerzity v Nemecku.

Prečo ste začali študovať práve jašterice? 

Na doktorandské štúdium na Parazitologickom ústave SAV ma pôvodne prijali s témou Kliešťami prenášané choroby psov, kde som mala primárne riešiť babeziózu psov. No manžel si počas terénneho výskumu správania jašteríc v prírodných podmienkach, čo bolo témou jeho dizertačnej práce, všimol, aké kvantum kliešťov cicia na jaštericiach a pokúsili sme sa spojiť naše práce dokopy. Začali sme s populáciou jašterice zelenej pri obci Zádiel v Slovenskom krase.

Chytáte jašterice stále na tom istom mieste? 

Pre štatisticky relevantné výsledky je potrebné získať dostatočne veľký súbor dát, teda dostatočný počet jašteríc či kliešťov. Naša prvá práca sa robila na vzorke 200 jašteríc a 450 kliešťov, ktoré na nich cicali. Len tak pre zaujímavosť, najvyšší počet kliešťov, ktorý sme napočítali na jednej jašterici, bol 101. Náš výskum sme však rozšírili v celoeurópskom meradle. Máme lokality v Poľsku, kde v spolupráci s Univerzitou A. Mickiewicza v Poznani, najmä s Piotrom Tryjanowskym, ktorý je najmladším profesorom biológie v Poľsku a je okrem iného aj členom Medzinárodného panelu o klimatických zmenách (IPCC -- Intergovernmental Panel on Climate Change), ktorý minulý rok získal Nobelovu cenu za mier za šírenie povedomia o klimatických zmenách spôsobených ľudskou činnosťou, sledujeme viaceré aspekty parazitizmu. Spoločne sme získali projekt, ktorý rieši vplyv parazitácie endoparazitmi, teda vnútornými cudzopasníkmi, aj ektoparazitmi, čo sú cudzopasníky žijúce na povrchu tela svojho hostiteľa, na fitnes jašteríc pod predačným tlakom strakošov, ktorým slúžia jašterice nielen ako potrava, ale ich napichnutím na kríky si značia teritóriá. Ďalej v spolupráci s Univerzitou sv. Štefana v Budapešti pracujeme vo viacerých lokalitách v Maďarsku. Zrealizovali sme expedíciu do delty Dunaja, kde sme získali materiál zo šiestich druhov jašteríc a prioritné výsledky v tejto geografickej oblasti. Na naše publikované práce sa so záujmom o spoluprácu ohlásili kolegovia zo Španielska a Alžírska.

Spolupracujete s početnými zahraničnými pracoviskami, ako je to so spoluprácou s inými pracoviskami na Slovensku? 

Samozrejme, spolupracujeme aj s mnohými pracoviskami na Slovensku. Spomínala som Univerzitu P. J. Šafárika. Veľmi dobré kontakty a spoluprácu máme s Virologickým ústavom a Ústavom zoológie SAV, s ktorými spoločne riešime niekoľko vedeckých projektov. Viacerých veľmi dobrých spolupracovníkov máme aj na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach, vo Výskumnom ústave vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity i na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Borelióza je nepríjemné ochorenie, aké riziko hrozí pri pobyte v prírode? Ktorým miestam by sme sa mali vyvarovať? 

Kliešte sa vyskytujú v listnatých a zmiešaných lesoch, ich hustota je vyššia pri lesných chodníkoch, obľubujú nízky podrast bylín alebo drevín. Takisto ich môžeme nájsť v neudržiavaných mestských parkoch. Počet infikovaných kliešťov sa v priemere pohybuje okolo 20 %, no môže vystúpiť až na 50 %. Pri prenose borélií z kliešťa je dôležité, ako dlho kliešť na hostiteľovi cicia. Riziko prenosu je najvyššie na druhý a tretí deň cicania kliešťa. Preto je veľmi dôležité, aby sa kliešť odstránil z tela človeka čo najskôr.

Kliešte prenášajú nielen borélie, ale aj iné mikroorganizmy. Je známe, akú úlohu majú pri ich prenose jašterice? 

Kliešte prenášajú celé spektrum vírusov, baktérií, ale aj parazitov. Úloha jašteríc pri ich prenose je preštudovaná veľmi málo alebo vôbec. Medzi nepreštudované oblasti patrí aj úloha jašteríc v cirkulácii baktérií anaplaziem. Azda najznámejšou anaplazmou spôsobujúcou ochorenie zvierat, ale aj ľudí, je Anaplasma phagocytophilum, ktorá napáda biele krvinky. V krvi jašteríc sme našli druh anaplazmy a momentálne pracujeme na jeho genetickej charakterizácii. Sami sme veľmi zvedaví, aký bude výsledok.

Anaplasma je teda ďalšia kliešťami prenášaná baktéria nebezpečná pre človeka? 

Áno, Anaplasma phagocytophilum spôsobuje ochorenie ľudí, psov a koní – anaplazmózu. Prenáša ju kliešť obyčajný, teda ten istý, ktorý prenáša aj pôvodcu lymskej boreliózy. Klinickými príznakmi pripomína toto ochorenie chrípku (zvýšená teplota, bolesti svalov, kĺbov, hlavy). Výrazný pokles počtu bielych krvinek spôsobený baktériou môže byť nebezpečný z hľadiska schopnosti pacienta brániť sa pred inými infekciami. V minulosti sme o tomto ochorení na našom území nevedeli, hoci je ním nakazený každý dvadsiaty kliešť. Dnes ho máme jednoznačne potvrdené, čo umožnilo najmä zdokonalenie diagnostických metód. Anaplazmózu zatiaľ na Slovensku človeku nezistili, v Európe po prvýkrát v roku 1997 v Slovinsku. Doteraz je v Európe známych len 25 prípadov prenesenia tejto baktérie na človeka, v Spojených štátov však identifikovali už približne 3 000 nakazených ľudí.

Spomínali ste, že ste pôvodne mali študovať babeziózu psov. Priblížte nám toto ochorenie. 

Áno, babeziózu som sledovala vo Východoslovenskej nížine v oblasti s enzootickým výskytom, najmä v okresoch Michalovce a Trebišov. Ešte pred približne desiatimi rokmi sa toto ochorenie len sporadicky importovalo na naše územie z mediteránnej oblasti. Bolo to tak, že veterinárni lekári ho diagnostikovali u zvierat, ktoré vycestovali so svojim majiteľom do oblasti Stredozemského mora. V súčasnosti sa babezióza psov vyskytuje endemicky v Podunajskej aj Východoslovenskej nížine. Pôvodcom ochorenia je jednobunkový parazit Babesia canis prenášaný kliešťom pijakom lužným. Zistili sme, že každý tretí kliešť je infikovaný týmto parazitom. Babezióza sa môže prejavovať širokým spektrom klinických príznakov v rôznej intenzite, od akútnej formy spojenej so šokom z rozpadu červených krviniek až po formu bezpríznakovú. Prvým príznakom akútnej formy je vysoká telesná teplota nad 40 °C, nechutenstvo, apatia, nezáujem o okolie. Spočiatku sa objaví bledosť slizníc, ktorú čoskoro vystrieda žltačka. Typickým znakom je krvomočenie.

Čo zapríčinilo, že sa babezióza dostala na území Slovenska? 

V súčasnosti sa globálne klimatické zmeny spájajú s rôznymi fenoménmi a spolu s ďalšími faktormi, ako sú socioekonomické zmeny, zmeny v obhospodarovaní pôdy, cestovný ruch a mnohé ďalšie, majú vplyv aj na distribúciu kliešťov a nimi prenášané nákazy. Preto sa aj na Slovensko dostali ochorenia, ktoré sa tu predtým nevyskytovali. Je predpoklad, že sa ich počet bude stále zvyšovať.

Aké máte plány do budúcnosti, akým smerom sa bude uberať váš výskum? 

Jašterice sú veľká neznáma, ponúkajú nespočetné množstvo tém na štúdium. Okrem toho, že chceme zistiť, ktoré ďalšie druhy jašteríc majú rezervoárový potenciál pre borélie, chceme študovať mechanizmus, akým reaguje imunitný systém jašteríc na infekciu boréliami a ako reagujú rôzne druhy borélií, keď sa dostanú do tela jašteríc.

Pripravil MARIÁN BABIC 

Viete, že 

patogén je činiteľ, najčastejšie mikroorganizmus (vtedy sa nazýva aj choroboplodný zárodok), schopný vyvolať ochorenie iného organizmu.
zoonóza je choroba zvierat prenosná prirodzenou cestou na človeka.
poikilotermný stavovec je organizmus s nestálou telesnou teplotou, ktorú prispôsobuje teplote prostredia (opak je homoiotermný).

Zdieľaj článok
 
Hodnotenie: 4,44
Príspevok na titulke

Vyberte článok na titulku kliknutím na linku

 

www.brigada.sk - brigády, brigáda, práca, zamestnanie www.najdes.sk - katalóg, portál, vyhľadávač www.equark.sk - veda, výskum, technika www.uvery.sk - úvery, pôžičky, hypotéky www.elearning.sk - elearning, LMS, vzdelávanie, kurzy, elektronické vzdelávanie www.globaloffice.sk - registračné sídlo, virtuálna adresa a kancelária www.globalhosting.sk - domény, doména, webhosting, hosting www.globalweb.sk - CMS, WCMS, redakčný systém, publikačný systém www.globalshop.sk - internetový obchod, eshop, e-commerce Global Services Slovakia s.r.o. - www.gsgroup.sk, informačné systémy, portálové riešenia, intranety, web dizajn

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.